trochu drzost pisat cestopis z dvojdnoveho vyletu, ale povodne mal byt stvordnovy, takze nevadi. vyrazam z trencina, mesta pohody, do uplnej nepohody - boh lesa sa asi hneva ze ho zas idem vyrusovat tak ma chce odradit straasnym lejakom. hned prve co ma uputa taky parcik nad trencinom kde to uplne dycha mrtvolami, padlymi hrdinami a tak a - ano, nemylil som sa - minam tabulku so sipkou dolava a napisom "masove hroby" takze super, mozem ist dalej. povodny plan je inovec - bezovec - piestany - hlohovec, viacmenej po stopach (aj ked v obratenom smere) takeho vyletiku s kamaratmi zo strednej. a jak nad tym dumam ma zrazu chyti poriadna depka - on totiz ten vylet bol pred desiatimi rokmi! a pritom mne to pripada ze to bolo len nedavno - je to mozne? ako pocitam, tak pocitam, tak mam pred sebou este tri, v lepsom pripade pat takychto "chvilok" a hotovo, dovidenia. z depky sa dostavam az kvoli stromom - to ked si haluzim nad tym, ze oni asi nemavaju depky, nie? tiez nevedia naco tu su, ani ze dokedy tu budu, a netrapia sa s tym. v pokoji si rastu, vyrabaju kyslik a je im fasa. ja si tu furt haluzim o nejakych zmysloch zivota a neviem o com, nic poriadne nerobim a som svetu stokrat menej prospesny ako hociktory obycajny strom.

ale naspat. dalsia dobra vec (po masovych hroboch) je "chata pod ostrym vrchom" neviem ci je funkcna, rovnako neviem ci je funkcny ten vlek co je pri nej, ale vyzera jak vystrihnuta z vysokych tatier - zazivam uplne retro do starych dobrych casov ked som mal mozno pat rokov a vsetko mi pripadalo uplne carovne, a jedna z tych veci nad ktorymi som v jednom kuse otvaral hubu boli taketo podarene tatranske zrubikove domceky. z hupacej lavicky ktoru tam nainstalovala nejaka dobra dusa (rovnako ako slnecne hodiny, to je inac fasa napad) ma vyhana az jebnuta osa - ja ich akoze znesiem ale tato bola fakt uplne jebnuta - najprv nechcela chapat ze ta malinovka bola moja a potom mi jak jebnuta zacala nalietavat do huby a do usi ze som sa musel chytro pobalit a padat. spal som na chate pod inovcom v jednej z takych troch podarenych chatiek - akoze krb, kuchynka, smradecek od ohna, trochu aj taky plesnivy, vsetko sa rozpadalo, ale tym to bolo viac romanticke. ako na nejakej chate kde chodite len raz dvakat do roka a vzdy musite najprv vyhadzat mrte pavucin a poriadne vyvetrat - uplna romantika.

dalsi den je zmena planu - az na mieste zistujem ze som zle cital mapu a ze moj hlavny zamer - ist po slavnej celoeuropskej trase e8 - sa nezhoduje s mojim planom ist na bezovec - takze menim smer na beckov a nove mesto. ta e-osmicka to je taka slavna trasa akoze turisticka znacka ktora zacina v irskom corku potom drrrrb cez celu europu vratane slovenska a konci sa az v istanbule. niektore useky este nie su vyznackovane ale pevne verim ze kym si na nich najdem cas tak uz budu. okrem e-osmicky existuje este jedenast dalsich takychto tras, moja najvysnivanejsia vedie tusim z norska az do grecka cely cas len po pobrezi. v beckove konecne vidim jak je to slovensko definitivne v pici, pred tymi 10 rokmi ked som tam bol mi to pripadalo ako uplne carovna dedinka taky akoze vzor ze cestovny ruch na urovni ze keby tam prisiel nejaky zazobany holandsky turista tak by sa mu tam brutal pacilo - krcmicky kde vam daju najest aj vecer, romantika, nad hlavou zrucanina, vsetko co len chcete. no ale za tych desat rokov sa to tam tak dodrbalo ze nielen holandsky turista ale ani ja som nebol spokojny - napriklad som bol hladny jak svina a tam vobec nikde nevaria!

no a este nejaky desne romanticky zaver, akoze "preco chodime do lesa" (slohova praca z 3. triedy zs): do lesa chodime preto, lebo sa nam tam vycisti hlava. vzdy nas napadne nejaka picovina, chvilu to riesime a potom nas napadne ze to je vlastne uplna picovina! a ked si takto postupne poriesime vsetky picoviny co mame na sklade, tak je nam uplne fasa. a dalsia vec preco radi chodime do lesa je, ze nam tam vsetko pripada desne dolezite, podstatne a zmysluplne. napriklad sranie - doma to je obycajna rutina s takym trochu negativnym nadychom, ale v lese, ked sa vam dobre podari vysrat, to je uplne bajecna vec! to o kolko sa potom lahsie ide dalej, to je na nezaplatenie! v lese aj obycajne styri glgy z teplej vyprchanej malinovky dokazu mat cenu zlata. a studena kofola v polorozpadnutej plesnivej krcme v nejakom zapadakove - to je nieco, kvoli comu sa oplati aj umriet. a take veci co ma doma vedia vytocit - akoze zrni nejaky program na telke, alebo ze vypadla kyberka - tie mi zrazu pripadaju ako uplna nadstavba, ako nieco, co vobec nemusi byt aby bolo dobre na svete. a este co ma bavi na lese - ako teraz, dojst domov a spominat si na tych 80-rocnych vycapnikov v dedinskych krcmach, casnicky z motorestov, ufrflanych soferov z lokalnych autobusov, bezdomovcov schovavajucich sa pred dazdom v budke pod lesom, kombajnistov a traktoristov, ktorym sa cely svet toci len okolo ich masin, stare zhrbene tetky prplajuce sa v zemi so zeleninou - viem ze nikoho z nich uz nikdy neuvidim, ale viem, ze ich mam rad. som rad ze su a citim s nimi nejaku taku zvlastnu spriaznenost - v tom ako si potichucky bojuju svoje vlastne boje a ziju svoje malinke zivotiky, tak ako ja ten svoj.