Mate niekedy ten pocit,ked sa vam vsetok zmysel straca pod nohami...a vlastne ani neviete ,kde je a ci vobec nejaky je?:(.......Len tak ste ,sedite a rozmyslate ,co je dovod toho,ze ste vobec tu a nedajboze sa mate este aj usmievat nad tym ake to je krasne.hih:)Apotom prichadzate nato,ze zase raz neprichadzate na nic a vsetko to znovu mizne v tom jednom stratenom bode,ktory tak nenavidim,lebo je tam tma a prazdno:(..Ale je fascinujuce ako vzdy niekto pride a zasvieti nam tam v tom bezutesnom lutovani sa a my sa mozme zase smiat:)aspon nachvilu:)tak ja tu dnes takto sedim a cakam...na to svetlo:)