Čo sa stane, keď je ľudí veľa a miesta málo

O ostrove Rapa sa hovorí, že leží v strede ničoho. Dôkladný archeologický výskum, ktorý urobil Douglas Kennett z Oregonskej univerzity (USA) s kolegami, však Rapu posúva do centra pozornosti. Jeho dejiny ilustrujú snahu kontrolovať prírodné zdroje a zabezpečiť si z nich najväčší podiel. Ak nie podobrotky, tak pozlotky. Vojnou. Hoci aj voči blízkym príbuzným a známym.

Kennettov tím svoje výsledky uverejnil v časopise Antiquity. Vedci sa sústredili na určenie veku typických archeologických lokalít. Celkove získali 48 rádiouhlíkových datovacích údajov.

Datovali nálezy z vykopávok v piatich zo šestnástich známych skalných úkrytov na pobreží a v štyroch z pätnástich veľkých opevnení na horských vrcholoch. Centrálnu vežu na nich vždy obklopujú umelo vytvorené obytné a hospodárske terasy.

Podstatné je, že Rapania na ostrov prišli až okolo roku 1200 nášho letopočtu. Bežne sa predpokladalo, že to bolo oveľa skôr. Tento dátum sa zhoduje s najnovším datovaním osídlenia Veľkonočného ostrova, ktoré v marci uverejnili v časopise Science Terry Hunt z Havajskej univerzity a Carl Lipo z Kalifornskej štátnej univerzity v Long Beach (obe inštitúcie USA). Zodpovedá poslednej vlne námornej expanzie Polynézanov, ktorá na začiatku pred asi 3-tisíc rokmi vyštartovala z veľkých ostrovov juhovýchodnej Ázie.

Od súladu k vojnám

Rapania približne tristo rokov obývali pobrežie. More im tam ponúkalo hojnosť potravy, bývali v skalných úkrytoch. Vtedy spolu dobre vychádzali, tvorili jednotnú pobrežnú spoločnosť. Podľa analógií, ktoré inde v Polynézii zachytili legendy, to napokon boli príbuzní alebo známi z toho istého čiastkového polynézskeho etnika.

No keďže sa im darilo, na ostrove ich postupne žilo čoraz viac. Spoluprácu nahradili spory a ozbrojené konflikty.

Jednotlivé rodinné línie si začali budovať opevnenia na horských vrcholoch. Aj za tú cenu, že tam nemali vodný prameň, bolo tam chladno a veterno a nič sa neurodilo.

Múry v nižších polohách chránili intenzívne umelo zavlažované polia, čosi ako ryžoviská. Pestovalo sa na nich taro. Táto koreňová plodina pripomína zemiaky. Na ostrove dodnes dominuje. Až k moru siahali dlhé múriky. Fungovali ako pasce, v ktorých po prílive uviazli ryby.

Rozvoj zavlažovaných polí sprevádzali rozsiahle odlesňovanie a erózia. Veľká časť plochy ostrova sa premenila na obytné, pracovné a poľnohospodárske plochy. Archeológovia usudzujú, že na vrchole populačnej explózie tento malý ostrov obývalo až 1500 či dokonca 2-tisíc ľudí.

Neúprosná logika

Rodinné línie zúfalo bojovali o prírodné zdroje a priestor. S obrovským vypätím sa usilovali získať aspoň aký-taký pocit bezpečnosti pre seba i svoje potravinové základne. Na horských vrcholoch sa im voči pobrežiu iste žilo nepohodlne. Každodenne zdolávali strmé svahy, čo si uľahčovali budovaním schodísk.

Logika populačnej explózie pri obmedzenosti osevnej plochy a možností rybolovu bola neúprosná. Každá rodinná línia sa usilovala udržať si majetok. A ak sa dalo, zväčšiť ho, hoci nasilím.

Populačné explózie po prvotnom osídlení a následné spustošenie ostrovov sú doložené aj inde v Polynézii. Ľudia tam ostrovy odlesnili a vyhubili pôvodné živočíchy. Priamo, vplyvom hospodárskych zvierat, ktoré si doviezli na člnoch (sliepky, ošípané, psy) i náhodným zavlečením cudzorodých organizmov.

Po ekologickej degradácii prišiel hlad a vojny. Populácia skolabovala. Začala rásť až po príchode Európanov na konci 18. storočia, keď pominula éra kolonizátormi zavlečených chorôb, otrokárstva a podobne.

Podľa Kennetta je Rapa dejinný mikrokozmos. Dnes varuje svet pred nekontrolovaným rastom populácie. Na Rape a iných ostrovoch v Tichomorí vidno dôsledky zreteľne. Nebolo kam ustupovať či expandovať. Spoločenská kríza nastala rýchlo. Lenže dnes už ľudstvo naráža na také hranice po celej osídliteľnej zemeguli.

Ostrov Rapa

Rapa je najväčší a jediný obývaný z Bassových ostrovov.

Má podkovovitý tvar, otvorený na východ. Dobre chránenú zátoku obklopuje reťazec strmých vrchov. Ostrov má plochu 40 kilometrov štvorcových.

V zásade ide o klesajúci vrchol sopky.

Politicky ostrov patrí do Francúzskej Polynézie, zámorského departementu Francúzska. Podľa sčítania z roku 2002 má 497 obyvateľov, všetko Polynézanov. Živia sa poľnohospodárstvom, dobytkárstvom, rybolovom a remeslami.

Ostrov sa niekedy nazýva Rapa Iti, pre odlíšenie od oveľa známejšieho Veľkonočného ostrova, ktorého polynézske meno je Rapa Nui. Starším menom Rapy je Oparo. (urb)