okolo tristvrte na osem rano + minus nejaka minuta som daroval svojej doktorke bonbonieru ....................

Ani mi to neprislo nejake divne. Proste sa zjavila na stole akoby sama od seba. Ani neviem ci sa to robi presne takto alebo nejako inac. Ani som ja sam nemal potrebu to urobit. Ani som vlastne nic specialne za to nexcel... Ani .... .Potom som sa spytal ci mi moze zobrat krv a urobit nejake vysetrenia. Usmiala sa. Usmiala sa takym nezvycajnym svetlom v ociach ... ako moja mama na narodeniny, ked som ju zahrnul kyticou kvetou a synovskou laskou. Zatial co bonboniera mizla v utrobach bezodneho suflika, zazdalo sa mi, ze uz aj zdravie sa mi navratilo. Trochu sme pokecali a potom som odkaslal posledny raz, slusne podakoval a pozdravil. Posledny pohlad pri odchode ma nenechal na pochybach...zase som niekoho urobil na chvilu stastnym....a myslim ze ked neumriem tak aj vyzdraviem.


PS: za vsetkych, ktori sa nemozu vyzdraviet .... z donutenia