o lasko lasko

moje rocni dobo...



tvoje nebo ma dve vrstvy presne ako to dnesne, a prichadzas si a odchadzas si kedy sa ti zachce, a niekedy si viac sebou ako inokedy a to boli...

tak uz si tu zase, a ja stojim vo dverach a hej, myslim ze som stihol pootvorit pery... (ale asi nie o vela viac, a mozno som taky hlupucky a smiesny ze mi tecu sliny z kutiku) a mam trosku strach ked sa pozriem spat do domu, jeho tienov a skrini, ktore su znesitelne strasidelne len kym su zatvorene, a hm, musim sa priznat, ze niekedy sa bojim aj ked sa pozriem na prah.



ale to asi aj Ty, vsak? :-*





PS: a este cosi... mozno mi len jebe z tej hysterie okolo zmeny roku ale chcel som sa podakovat vam vsetkym z kyberie ktori ste so mnou kedy boli za to ze ste tam boli - za tych par poslednych mesiacov sa toho v mojom zivote vela zmenilo a vy ste mi parkrat dost pomohli :) THNX