Sloboda alebo smr?



Celá Európa sledovala tento rok zápas Čechov s mimoriadnymi povodňami. Po sto rokoch veľká vody opä? navštívila po vyrúbaní Šumavy matičku miest - Prahu. Vojaci, policajti, požiarnici, ale i obyčajný ľudia bojovali s vodným živlom, navzájom si pomáhali a dojímavé príbehy plnili titulné stránky českých novín.

Mňa zaujalo niečo úplne iné. Nenápadný príbeh zvieracieho hrdinu uškatca Gastona.

Pražská ZOO zakúpila v roku 1991 od akéhosi priekupníka z Namíbie ročného uškatca (česky lachtan), ktorý dostal meno Gaston a nasledujúcich jedenás? rokov prežil v malom bazéne na okraji Prahy.

V auguste 2002 zaplavila značnú plochu Prahy veľká vody a ZOO sa z časti ocitla pod hladinou Vltavy. Gaston, ktorý celý život nepoznal nič viac ako pár metrov štvorcových zoologického bazénika, vedený inštinktom, zamieril po prúde Vltavy a Labe do Severného mora.

Plával celé dni v špinavej vode, ale úplne v pohode a viditeľne spokojný, v ústrety slobode. Niekoľkokrát sa ho pokúsili chyti?, ale statočný uškatec sa nedal a prekonal česko-nemeckú hranicu. Po preplávaní vyše štyristo kilometrov začalo by? Severné more na dosah. A vtedy ho chytili.

V dobrej kondícii, bez ranení ho strčili do malej transportnej klietky a dopravili ho do Prahy. O niekoľko hodín Gaston bez zjavnej príčiny zomrel. Pri pitve sa nenašlo žiadne vnútorné zranenie ani príznaky otravy zo špinavej vody. Gaston zomrel úplne zdravý.

Tuším pravdu.

Gaston po tom, čo prvýkrát spoznal rieku, v ktorej sa mohol voľne preháňa?, nechcel ís? spä?.

A tak ho zabil smútok.

Smútok za zmiznutou slobodou a stratenou divočinou.

Myslite na Gastona pri Zimnom slnovrate. Zvieratá nepotrebujú ľudí. Potrebujú slobodu a divočinu.



Juro, november 2002

Písané pod storočnou čergovskou jedľou