predwcerom som pochopil aspon trochu ten pocit. naplna vas strasny kopec drobnosti, radujete sa, v podstate je vsetko fajn. co vsak s tym? co s tou radostou. ano ano, pisal som to niekolkokrat, niet komu ... niet komu ju dat. plne prazdno. naplnite sa a potom explodujete ... len tak si explodujete a pustite to ... niekde / nejako / niekomu - aspon trochu blizkemu ... a potesi vas to a znova zacne naplnat.

vsetko to stastie odide ... vychytaju ho hviezdy ... aby potom padali a mohli tancovat vo vetre ... v noci vam padaju na tvar a vy sa radujete ... radujete sa radostou, ktoru niekto vypustil ... explodoval ... a vy to viete opat prijat ... zwlastne ... a ak nie, tak o vela prichadzate ... a ak ano, tak berte, dneska tam bude aj to moje ....

staci velmi malo, na to, aby sa clovek znova usmieval. ja som teraz v stave, ked kazdy usmev na ulici moze byt ten pravy ... ako to myslim, to viem iba ja ...

tak ci tak, ak to viete dat, viete niekoho primä? k tomu, aby sa radoval, tak to prosim davajte. je vela ludi okolo znamych / menej znamych, ktori to vedia prijat... kdekolvek / kedykolvek ...

a nielen na vianoce....

uzite si ich ....