veci sa deju a ja som dnes vo vani dostal pocit, ze by som sa nad nimi mal zamysliet...



akoze fakt, ze mrte mrte mrteee veci sa deje... fici to okolo mna a ja sa na to divam ako z okna biznis vlaku do kosic.





mozno by som sa mal zastavit a porozmyslat. ciele, buducnost, vztahy, drogy, pepsi veci ziadne kecy...



nedari sa mi smerovat za nejakym konkretnym cielom. to je tym ze sa tie ciele menia z tyzdna na tyzden, a vzdy su vacsinou diametralne odlisne.



avsak dosiel som na niekolko veci: akonahle sa zacne clovek niecomu venovat, zacne sa mu darit. pridu v danej oblasti zlomy a prelomy a zacne sa to hybat. ale co ak akonahle sa to pohne prestane ma to uspokojovat?



v poslednej dobe ma vobec nebavi nieco rozoberat a riesit do hlbky. zvykol som si surfovat povrchne po povrchu, robit unahlene zavery a kategorizovat na zaklade prveho dojmu... a zatial mi to celkom vyhovuje. hlbsie priatelstva, vztahy atd su komplikovane a nakoniec aj mozno bolestive a to ste zatial nemusim. uz hrozne dlho som nemal poriadnu viacdnovu depresiu a celkom sa mi to paci.



ale citim ze to asi bude musiet prist. ale asi nema vyznam to nejak silit. ako nic ine. robotu, skolu, vztahy... naco?



bojim sa len jednej veci: ze mi ujde vlak. moj panicky strach ze stale o nieco prichadzam, nieco zmeskavam. aj ked niekedy mam pocit ze mam o dost plnsi a stavnatejsi zivot ako ostatni, inokedy mam zas pocit ze som stary, sprosty, neskuseny a neviemco a neviemco...



rad by som tu urobil nejaky uzaver, ale asi som si len potreboval napisat tieto veci a uvidim...



a mozno to treba silit. ale ktorym smerom? proste neviem. lietam tu jak spinava handra v pracke...



and the beat goes on...