Ján Smrek - Bacardi

Štyridsat druhov rumov ochutnávať,
štyridsat druhov koňakov ovoniavať,
to bola, bože, to bola sloboda,
toto bol univerzalizmus,
veliký pocit života.

Kto hľadá v alkohole iba mok na uhašenie smädu,
ten nevie čo je to viesť s dušou krok,
ten nevie o úžanosti rozletov,
ten pozná len ľudskú prízemnosť a ľudskú biedu.

Čím väčšia múdrosť do človeka vstúpi,
tým väčšmi skláňa sa pred mágiami liehu,
ktoré ho s istotou čarokrásnou prevážajú
tu od sna k snu a tam od breha k brehu.

Bacardi, meno tvoje v mysli ostalo mi,
hoc dávno z jazyka mi zmizla tvoja chuť,
teba som si jak snúbenicu vybral,
keď som si volil medzi milenkami,
a ty si hore srdcom stúpalo mi
jak v teplomere rtuť.

A teraz niet ťa už, si navždy medzi tým,
čo sa mi navždy prepadlo do nenávratna.
Nie moje hrdlo túži za tebou,
lež duša moja po tebe je hladná.

Štyridsať druhov slávnych koňakov,
to nebola vec moja osobná,
to bola ľudstva perióda zlatá.

To bolo spíjanie sa s nesmiernosťou,
až svaly pukali a srdce prasknúť chcelo,
duch obíjmal sa s božskou velebnosťou,
hoc pod stôl padlo telo.

Zostupoval k nám Napoleon
v tom nápoji, čo niesol meno jeho,
a my naozaj videli sme jeho tvár
a počuli sme vískot Paríža,
keď z tých istých sudov pripíjal na slávu
cisára šarmantného.

Vzývam ťa meno Bacardi,
privolávam Martel, Hennessy a Rum,
príďte zas zaujať svoje miesto
pod duše mojej klenbu gotickú,
kde teraz čierne svoje siete,
pradú pavúci strašných dúm.