argh, co je vela to je vela.



naozaj je to so mnou take zle?

otvorim nove okno v opere, ze vraj sa ideme pozriet na nejaku stranku. zacnem tukat vévévébodka a koncim. nic. neviem co dalej napisat. cakam a pozeram na monitor asi dve minuty a nic ma nenapada. mozno tak google a nieco dat vyhladat...

ale co? neni nic co by som xel dat hladat, neni stranka ktoru by som xel pozriet... jednoducho na celom internete nie je nic co by ma zaujimalo.

a to nie je problem internetu; to je problem asi mojho zivota.



jednoducho nie je nic co by som si xel ist pozriet. naozaj neexistuje vec ktoru by som teraz ze "yes! to idem robit, to si idem pozriet, to ma bavi, to budem..." nie je.

co z toho plynie? - ponaucenie nie, ale logic conclusion, dedukcia, ze nemam absolutne nic co by ma ako-tak naplnalo.



jednoducho si mozem sadnut hoci kam a hoci co skusat, ale ono to proste nejde. ked uz nedokazem v mediu neobmedzenych moznosti najst aspon kvapku do vyschnuteho jazera mojej duse...

...a mozno je tak suche ze i tu kvapku hned zem pohlti a je znova sucho.

preco? odkial sa nabralo?

je to cele naozaj tym ze som chory? moze toto cele sposobit dusevna choroba?



mno, neviem, a zjavne ma to trapi, riesenia vsak nenachadzam.

asi sa tymto aj trosku opakujem, ale budiz...



len jedna rada - nenechajte to dojst do takehoto stadia. je to fakt zle, deti. skuste to pozasatavit este skor nez vam dojde kazdy den navracanie ked sa pozriete na seba do zrkadla. to akoby ste tam potom totiz videli inu osobu s ktorou sa mozete rozpravat. aka Glum/Smeagol? mno, pre tych co si to nevedia inac predstavit - Ano. tak nejak...



boze, cele je to argh ale ani na teba sa nedokazem obracat lebo cele sa mi to zda len ako vypar z mojich ust a slzvy mojich oci ako nic neznamenajuca para...



koncim ako som zacal - argh.