dnes..ludja prechadzaju okolo,a pri pohlade do mojich oci vidia len odraz seba..ja to vjem..ja to vidim..ked sa mi clovek,a aj ten neznamy,pozre do oci,mam pocit,akoby nachvilu,len na moment,vstupil do mna,do mojho vnutra,precita si setky moje myslienky,moje pocity,precita si moj ciarovy kod,a..vdaka cisielkam pod ciarkami vje ze som to ja..dvadsatdva..ftedy sa pozname,ftedy vjeme,obidvaja..a nikto iny..take male..tajomstvo..medzi dvoma pohladmi,medzi dvoma riekami,ktore na tu stotinu sekundy tecu vedla seba..a to je to krasne..to je to preco sa pozeram ludom do oci..citam si ich ciarove kody,aj ked o tom mozno nevedia,aj ked maju pocit,ze su sami,na ten okamih,ktory sa zda byt dlhy ako cela vecnost,som s nimi..

mozno to je dalsi dvovod,preco ludom verim..pretoze vjem,ze o tom pohlade,o tej vymene informacii,sa nikto nedozvie,mozno preto,ze sa to neda opisat slovami..aj ked sa tu o to snazim uz znacnu chvylu..

utekam..do kina..jedno zo zdrojov chvylkoveho odputania sa od reality..