Clovek je tvor ktory ma prirodzeny strach rovnako ako ktorykolvek iny tvor na tejto planete. Uz darwinovska teoria evolucie poukazovala na skutocnost, ze aj my sme len evolucne vyssie tvory s geneticky danymi predpokladmi na rozpoznavanie nebezpecenstva. Clovek si od samotnych zaciatkov svojej existencie uvedomoval aj schopnost projektovat strach ci uz ako jednotlivec alebo ako spolocnost. Teraz ma ale vobec nebudu zaujimat historicke alebo vedecke rozpravy. chcem len jednoducho priblizit predmet mojho zaujmu k uz spominanej skutocnosti. Vaecsina pocitov ohrozenia prameni z faktu moznosti narusenia intimity. Moznost narusenia intimity stavia cloveka do akejsi nim vybudovanej autistickej pevnosti. Nemam tym vsak na mysli hned zurivu izolacnu posadnutost individua, ktoru by si mohli mnohi v asociacii na pevnost vybavit (autizmus si nepredstavujem ako chorobu ale ako stav cloveka). Ked vam ukradnu nejaku vec alebo vas prepadnu na ulici tak sa nemusi stat vobec nic, ale ked vam to niekto zacne robit systematicky tak moznym vinnikom nestastia sa mozete stat aj vy (hovorim o uplne normalnom pocite ohrozenia, nie o paranoidnych prejavoch). Akonahle sa tento pocit prenesie na jednotlivca ale aj spolocnost, dochadza k efektu hladania modeloveho nepriatela. Pricom galeria moznych utocnikov zostava abstraktna a podoba sa na 360 stupnovu panoramaticku fotografiu, kde nieje jasna mapa fotografovaneho priestoru. Agresor straca konkretnu podobu a stava sa mytom a aj ja sa vlastne teraz pohybujem na poli mytu. V tejto chvili by bolo asi zbytocne akokolvek aktualizovat spominane myslienky, staci sa pozriet na datum.

Vznik mytickeho agresora ostava nadalej zahadou, ale predsa si polozim otazku - odkial sa nabral a kto ho vytvoril? Tvorba mozneho agresora ma vela spolocneho s mytologiou ako takou. Media dennodenne ponukaju portrety a ciny skutocnych agresorov. Ale az interpretacne schopnosti spolocnosti vytvaraju mytus o moznom agresorovi. Spolocenska interpretacia udalosti, alebo fantomoveho portretu mozneho agresora sa dotyka skutocnosti len velmi okrajovo a tak vznika spominany mytus. Moj osobny nazor na toto dianie je zvlastny, mozno preto ze mi je z neho na smiech a mozno preto ze sa ho bojim.

Povedzme ze mozny agresor prichadza z medii ale kto ho vytvara naozaj? Su to media alebo spolocnost? Myslim ze mozme pripustit oboje. Projekt mozneho ohrozenia sa buduje na obidvoch urovniach.

Predstavme si ze tie urovne vyzeraju takto:

I. Strach je fakt ktory tu je a moze a musi sa stratit.

II. Strach uz nieje ale vznika zavislost na zivote podla filmoveho scenara. Niekto (nemusia to byt media a neviem kto to je) potrebuje hladat mozneho agresora a zacina sa patranie. V pripade ze si ho nenajde zacne si ho vytvarat.

Teraz skusim tieto dve urovne vykratit a vyzeralo by to asi takto:

I. Niekto ma pocit ohrozenia

II. Niekto ma projekt ohrozenia



--cast prva--



tomas marusiak napisal - mam sem pisat dalej tieto haluzky?