sa mi stálo práe dňes. ž sedim vf vork, pekň pracújem. bars ohromne sluchatka (asi pre medveďoh) mam na ušoch, bo kolega púšťa blúze fkuse jako nudne šarkaňe na lúke - šak ňe ňy! jeséň. sa otvóri dver a vojde dievča zs šrac, zasa ekskurzia, vysokohorski redaktori asi snáď (šrac vizeral ž ma rad prirodu), sa zoznamúju s nami. furt tam taki druhi kolega vodi dakih ludi a ukazuje vork aj nas. ako vf zoo. aj nas pekne pochvali aki zme šikovni. ale zaťial nas ňikto nepohladkal. ozaj a dňes mam aj opicu, ešte som ju ňevidela. ktovjé či vobec egzistúje. (moja bapka napr, ta bi si vymyslela aj alaha)... - jaj, noa keť pošli het, sa pitam kolegu že: do to bol? a on že: Handzuš, ten hokejista. tam maš. ta teraz ňéviem ž či to patri vf všeobecni rozlad a či ňi - bo zs toho bi sa usudilo či som bota abo ňe.



a ešte sa mi stálo dňes, ž lukaš h´vari zs sna že:
- ja vlatke (to ako mňe) zoženiem nahradne kridla, mam na to asistenta

fájňe potom .)