cestowala som dnes w autobuse cislo..39..mily nemily autobus..a wonku na zastawke kamarat..cita knihu..pozeram won oknom..nan ..newidi ma..ale citaa knizku a smeje sa na jej deji..mile..autobus zawrie dwere a odchadza do dialaw...cele to nase stretnutie nestretnutie bolo magicke..tak ako powiedky mojho priatela mimozemskeho monstera..ktory..pise ako keby sa narodil s ..?pisal mi o konci..konci nicoho..nicoho co je w nas o tom kam sa podejeme..ked nas to prestane bawit..ako welmi budeme skutocny..ci cez nas bude moct prejst cudzia ruka a bez opytania bez cohokolwek siahne po nasich wnutornostiach..po tom co mame w sebe hlboko a nielen organy..zily..pluca s obsahom kazdodennych par cigariet ktorych sa newieme wzdat alebo nechceme??siahne nam do wnutra a bez okolkow nam wynada ze..ze sa newieme radowat z toho ze sme minuly wecer tancowali do nemoty ze dnes sa newieme ani pohnut..ale wecer sme zaspawali s pocitom ze to bolo skwele..niekto nam siahne downutra a wyhodi nam na oci staru lasku z detswa..ktora nam wtlaci male drobne do oci a my sklonime twar..aby nas newidel plakat..sklonime twar a wybehneme z mimopriestoru prec..a s melancholiou sa wraciame do nasho wymysleneho sweta kde mame swoje tajomstwa..tam kde nie sme prieswitni a mame daku swoju identitu..mame nieco co nam patri..w tom swete mame wela..a mozno je to len chaba iluzia nasich snow..ktore sniwame wzdy ked hladime na cloweka ku ktoremu..bat sa to wyslowit..wsetci wiete co sa snazim zamlcat ..to co tak welmi boli a zarowen .--to bolest nas posiluje a dawa ziwotu smysl--a cokoli jineho nez blazniwa wasniwa wyjmecna..laska je ztrata casu--w ziwote je tolik wsednich weci laska by nemela byt jednou z nich--