Sused si kupil nove kladivo. Ako som na to prisiel? Najprv som si myslel, ze uz ho presla chut na kazdovikendove obednajsie neobossy a nujazzy a ine mierne buchotajuce nechutnosti, ktorymi sa pokusam prebrat sa k zivotu, a tak dava na javo svoju osobnu slobodu na obednajsi tichy nedelny oddych. Ale ani po korekciach, ktore uviedli moje ranne vstavacie ritualy na miernejsiu uroven, nedochadzalo k utichnutiu jeho aktivity. Zacal som premyslat o tom, ci sa nechysta na nedelny obed, ktoreho hlavnym chodom by bolo lahodne na jemno vyklepane obalene a vyprazene bravcove kare. Je to vsak invalidny pan, ktory nevie bez barli stat na svojich nohach a jedinym jeho spolocnikom je pes neznasajuci samotu. Neviem si ho dobre predstavit, ako stoji pred kuchynskou linkou a kuchti pre seba nedelne lahody. Musel teda nieco majstrovat. Kedze mi vsak nenapadalo stale, ze co a ako by vlastne tento mrzuty pan mohol robit, dospel som prave k tomu napadu. Kupil si nove kladivo. Len tak. Pre radost. A teraz si ho skusa a so sirokym usmevom sa zamysla nad tym, ze aku skvelu vec spavil, ze si ho kupil. Tesi sa. Mozno sa uz niekolko tyzdnov tesi na to, ako bude neunavne trieskat a buchat a latat dohromady vsetko, co doma najde. Tesi sa. Nemozem ho ist teraz sklamat tym, ze by mal prestat. Zase sa stane mrzutym.

Idem sa aj ja teda dnes tesit. A kupim si tiez nieco, na co sa uz par dni tesim. Daku dobru knihu.