Sme tu vsetci paranoici? Nedela, slnko svieti, a ja si domov nesiem konzervu tuniaka na veceru. Prechadzam okolo rybarov na ramene. Vrhli by sa na mna ryby, keby vedeli co mam v konzerve? Pomstili by pribuznych?

Spominam si, kedy som sa ja stal paranoikom. Nebolo to v jednom momente. Najskor drobne nezrovnalosti medzi realitou a tym co sa ako realita prezentovalo. To este fungovali komancovia.

Prechadzam okolo putaca na SECOND HAND. Su na nom styri hviezdicky a pod nimi napis LUXUS. Su ti ludia normalni?

Po revolution uz bolo jasne, ze stat a statny organ moze klamat ako, kedy, a o com chce. A ze to pravidelne robi.

Do usi mi znie Nick Cave. Hm, tato hudba pri obcovani s mojou nervovou sustavou urcite neprodukuje hormony stastia, ale aj tak mi je nejakym divnym sposobom dobre.

Posledny klincom do rakvy pani DOVERY boli CT2 dokumenty neskoro vecer. Former director of CIA a ini chlapici s koltami proklate nizko hovorili o svojej zivotnej a pracovnej filozofii. Sami smradi a hajzli, ktori sa v zaujme svojej krajiny (aj to je pochybne) urobia COKOLVEK.

Shit, zabudol som kupit bonbonieru! Tu, co som zabudol kupit uz vcera. Skleroza si nevybera.

A nemal som citat Orwella. Teraz ma tak nasiera Newspeak okolo...



Aspon ze slnko svieti.