zabludeny chlapec v lese zvanom blairwitch



veci v mojom zivote sa menia zavratnou rychlostou. ty ktorych poznam

sa mi javia uplne inak. kazdy sa hra na nieco ale pripadaju mi taky

smiesny a trapny.akokeby ma chceli nasrat ajked hovoria pravdu.

vsetko co robim je len a len moja vec a moje rozhodnutia.mozno dakedy

obanujem ze som sa tak alebo onak rozhodol ale je to uz minulost.

pred chvilou som uplne jasne videl na tvarach ten pisny usmev

(ktoru mohla sposobyt aj ta tequila) a ktomu taka recicka ze

jaky som... jakokeby mi nestacilo od matky pocuvat.vyjdem von v

piatok vecer po dlhom case do tohto shitneho mesta a chytam nervy

na mojich "kamosov" (akoze prenich).tak cim dalej tym viac sa citim

bez kamosov.slovo priatel nemozem povedat na ludi s ktorymi sa

stretavam, ajked oni ma casto povazuju zanho.

moje pocity su asi take akokeby som sedel na drevenom mole ktore

sa odtrhlo od pobrezia a pomali plava cim dalej tym hlbsie.este vidim

zem, ako kazdy zije svoj zivot. vidim ze by ho vedeli zit takysto

bezomna cize je im uplne jedno co sa somnou vlastne deje.

preto citim ze musim spoznat inych ludi.neviem ci starsich ale musim

povedat ze skusenejsich. tyto dnesny mlady mi pekne lezu na nervy

z ich pristupom k veciam.nieze by som bol neaky stary skuseny typek

so spravnym pristupom k veciam, ale vidim ze takto to nieje v poriadku

a strasne rychlo stym musim nieco spravit.ako sa poznam tak ztoho

bude velke nic a budem sa unasat vlnami rozzureneho mora.

mam vlastny cln lenze prudy su silne a je strasne fajn si len tak lezat

a cakat kam vas to zaveje.len sa tak vozim ako cierny pasazier bez

listka.som typ cloveka ktory vzdy pocka ako sa veci vyvinu a az potom

zaujmem postoj alebo sa rozhodnem co spravim.niekedy zamiesa karty aj

osud a tronfne moje plany skrytim esom. ako napriklad teraz momentalne.



vedel by som sa asi pohadat s kazdym koho len poznam.ale nespravim to

lebo su to predsa moji kamosi nie? tak preco to robia mne?

mam chut spravit ciaru _ a povedat kazdemu zbohom.lenze to sa neda.

su namna zviknuty ale nevedia ze moje mylsienky prudia niekde uplne

inde akokeby do vesmiru.

neviem ci mne jebe alebo vsetkym navokol mne.ja sa citim ako normalny

(no nie az tak) len ma chcu presvedcit na opak.

premna je hulit travu ako ritual ktory mi pomaha uvolnit kohutiky a

vypustit paru stresu sposobenu hlupostou ludi.nemusi to byt len hlupost

, staci ak vidim ze niekto neroby spravnu vec.pre vacsinu teenagerov

je hulit uz vecou mody ako cigi a alkohol.nechapu podstatu a tu pohodu

ktoru som zazil uz davno.kamosi uz niesu ako predtym, vsetko sa akokeby

dosralo. veci nabrali rychli spad a citim ze je cas pristat a premyslat.

strasne vidim kazdu vec z tej zlej strany. ako sa kazdy hrabe peniazmi,

a ludske hodnoty posuva az hlboko za ne. medzi ludi sa postavia drogy,

a kazdy len sam za seba hra. nikoho nezaujimas ty len ja.

je to take akokeby si nepil 6 hodin v pusti a daju ti flasu vody.

rychlo pijes kolko len mozes a flasu len tak nevypustis.

neviem ci existuje partia ludi ktory uplne nic nevicitaju tomu druhemu

a s radostou sa stretavaju denno denne. spolu haluzia a citia sa dobre.

nemaju ziadne zabrany a su otvoreny voci sebe. uznavaju inych ale su

sudrzny ked ide o nieco. no tak takuto partiu pohodakov hladam ale

marne. vidim namiesto toho kopu jednotlivcov hladajucich lepsiu

buducnost kvoli ktorej buraju vsetko okolo seba.

akokeby mi nebolo sudene poznat ozajstny viznam slova priatel.

cele moje chodenie von je len take akokeby sme sa poznali len dovtedy

kym sa vidime.tak radsej chcem byt slepi!