ale ano no. vela veci pocuvam v poslednej dobe o sebe.



a citim sa ako outsider dost drsny. ako v sestnastich na strednej skole. kurva.



asi polovica tych ludi vobec nema pravdu, su uplne mimo a mam ich v prdeli. druha polovica ma pravdu, o problemoch viem, radsej keby mi ukazovali riesenia.



takisto pocuvam o inych ludoch. a vsetci riesia uplne, ale uplne brutalne nezmyselne veci, ktore proste ja vobec nevidim ako problem, vidim iba jedinu cestu ako ich riesit a proste nechapem jak niekto nad takymi vecami premysla.



a vlastne vobc nechapem. vidim sa zvnutra svojej krabicky a to co sa deje vonku nejak zapracovavam, ocakavam nejake vysledky, ktore vobec nepridu ;)



proste zase vobec nic neviem.



a furt asi uz budem cynik. a citlivy. a ocakavat veci. a nedostavat tie veci.



musim uznat, ze uz sa mi lahsie vyrovnava s dnami, kedy ma 50 ludi posle do <> a nebavi sa so mnou, alebo mi ludia zrusia stretnutia polhodinu predtym, pretoze... pretoze hocico ine ako ja ;) proste oka, nemaju a nebudu ma mat vsetci radi. obcas ma sameho prekvapuje ako svojim vystupovanim leziem ludom okolo seba na nervy.



a haluz je ze je to vtedy, ked vypnem vsetky filtre komunikacne.



a haluz je ze ja to myslim naozaj v dobrom a nikto to tak nechape.