ako si to ide v poslednej dobe z kopca. ako ked sa vam posmykne noha a potom uz neviete zastavit a ste radi ak sa vobec udrzite postojacky.



akesi to je cudne. raz si hore a raz si dole. ale nikdy nie vyssie ako predtym a obcas nizsie ako kedysi. a nizsie atd.



zase som to samozrejme ako prve prebral so vsetkymi mojimi znamymi, kamaratmi, poloznamymi a polokamaratkami, proste uz som sa o svojej mizerii porozpraval s kazdym. strasne. exhibicionizmus az... az neviemco... rad by som na to mal pojem.



proste ked ropravas mas pocit ze riesis a ozajstne riesenie tym odlozis.



ale viete, prisiel som na zopar veci, ale su to zase len postrehy a nie riesenia.



ved zase vdaka bohu pride pondelok a ja sa s chutou pustim do prace. ale tuto chorobu som necakal.



i need a girl.