Kvapka krvi z môjho nosa,

samota a v duši kosa...

Čo sa stalo, muselo sa.

Už je všetko preč.



Márne túžby ležia v kúte

chladne, mŕtvo, nepohnute.

V polovici tejto púte

nejak strácam reč.



Uplakané rozchody,

preglgnuté podvody,

nie moc š?astné náhody -

záverečný smeč.



S myšlienkami farby noci

prebúdza sa zvláštny pocit:

´By? š?astný´ je v tvojej moci!

Bojuj! Neuteč!





p.s.: nie je to moje dielo, meno autora si uz nepamatam.