vratme sa do doby, ked sme boli male deti

styly, pozy a masky este neboli vymyslene

vsetci sme boli jednotny svojim bytim

a ono sa nam odmenovalo pritomnostou

nasim snom bol vecny ohen

ktory by hrial ...

bol cas bieleho snehu

mame prenho tisic mien ale ani jedno nie je dolezite

tancovali sme aby vesmir fungoval

a vesmir tancoval v nas nekonecnou hrou farieb

malovali sme, lebo nas desilo prazdno

giganticky cierny monolit z vesmiru

|0| a |1| uz nic neznamena

ak ste videli svietiace vajce,

ako sa pohybuje na svojich vlaknach

sme pred koncom

lebo zaciatok je na dohlad

a hviezdy su nase srdcia