Ci kvitnem a ci zahnivam? Posledné dni okrem traslaveho chladu doniesli do mojho sveta aj nove, nepekne vetvicky - priam haluze. Po rozpade vztahu s mojou trvalkou som rovnymi (nebrat doslova) nohami spadol do pieknych sraciek. Par mesiacov som sa takto valkal v blate a nasiel si priatelku novu, milu, chutnucku... Teraz som zase tam kde som byt nexel... minuleho toho vecera prisla byvala na navstevu, drink dal joint... a teraz zapasim s mojimi snad privysokymi moralnymi standardmi. Cit vsak predsa nema s moralkou nic spomolocne!, vsak pan Remarque? Nuz ale kto to bude riesit? Ja? Cas? Alebo..., to nie - vcera som bol v 901 na Moj najmilsi bar (Buscemi) a dojebat si zivot takym velkym stylom... zase nemusim. Tancovat naraz na dvoch flooroch sa ale urcite neda. Moje vlastne oporne body su rozkyvane ako mliecny ocny zub mojho maleho bratranca. Co mam teraz napisat Matkinovi E. Maximovi, kua?! Alebo zozrat vsetok ten brniansky psylocibin, co sa mi doma susi, nech sa na vec pozriem bez vsetkych tych komickych pozemskych vezieb? Sral to pes. Sral ma pes.