Obraz sa mohutne zatriasol. Klesam zrakom pod monitor, kde mam polozeny svoj wireless device... bude to hovor? alebo sms-ka? nic. iba si tak raz za cas zavysiela... len tak.



Uz davno som nemal take zvaracske oci. Cim to je, ze cely den cumim do obrazovky a aj tak nic schopne neurobim? Viem, mojim poslanim je badat. V niecom sa rypat. A to nejde na povel. Snad zajtra.



V poslednej dobe pozorujem zvlastne ukazy. Ked k niecomu prilozite mobilny telefon, deju sa veci. Trik s obrazovkou som sa naucil uz davno, takto nemusim davat pozor, telefon moze byt silent a ja budem vediet, ze komunikuje.



Minule som ho mal vedla budika. Obycajny analogovy budik s krystalom, a cievkou impulzne pohanajucou rucicky. Prisla sprava. Budik zacal vydavat charakteristicke zvuky - bzdt-bzdt-bzdt-bzzzzzzzz-dt-dt-dt a sekundova rucicka preletela na jeden sup asi pol minuty. Moje iluzie o elektromagnetickej kompatibilite sa zacinaju rozpustat...



Digitalne naramkove hodinky. Datum sa da normalne nastavit medzi rokmi 1985 a 2029. Ukazuju 1952.



Ale najhorsie je, ze ked si teraz prilozim "vysielajuci" telefon k uchu, podvedome pocujem niekde v mozgu stare zname bzdt-bzdt-bzdt-bzzzzzzzz-dt-dt-dt... a mam strach.