akoze..ked som si naposledy adoptovala nejake zviera z ulice tak som prisahala ze toto je uz fakt naposledy.....co sa mi ciastocne aj darilo, kym som nezistila ze v nasej rodine sa nachadza papagaj, pes a tarantula...ok, v poho, da sa (papagaj nahana po byte psa, pes sa tesi a tarantula sa necinne prizera). aby to nebolo vsetko, naozaj som MUSELA! raz v noci vyliezt na balkon, pod ktorym mi sedel maly tulavy kocurik...(uz byva u mna v izbe)...ok....zvykol si na psa, skoro aj na papagaja, tarantula sa necinne prizera. takze to som si povedala, ok, jednu macku zvladneme este, bohate to staci....uz mame troch kocurov (4 sa chudatko otravil, minuta ticha -poprosim).....ale kedze to boli malinkate chudatka, chore, vyhladovane a neviem co este...tak ze ich zoberiem k veterinarke, vyliecime, rozdame. ....potom ze nerozdame, nechame si, ale budu iba vonku.



prave sa vyvaluju v mojej posteli. nemame kvety (vcera padla posledna cinska ruza, s laskou pestovana mojou mamou a starou mamou), nemame zaclony, a nas pes nema co jest, lebo vzdy ked sa vzdiali od misky a ide spat niekam do kutika, tak kocuri mu vsetko zozeru......



...takze som si opat raz povedala ze toto uz je naozaj, ale naozaj naposledy.....