.
Madagascar-Roumania (Tu Jesty Fata) Gogol Bordello
.
There is a room where your toolbox is waiting
But you just never go there when you are awake
When most of the time whatever that you look for
You could of just sit down and make
So do "the right thing". just do "the right thing"
How can you do it if you are awake?!
Instead I scratch my forehead like Aladdin his lamp..
.
http://www.youtube.com/watch?v=0d9FSTiF1oc&list=QL&playnext=5

celkom vtipne






yaxi taxi

Uz je odklepnute.

Voľný deň na výstave fotografií Helmuta Newtona

cez sklá dverí dokážeš sa vzrušiť ?
od topánok po obe uši!
na helmutových babách
v rámoch iba z dreva
nie je veru slabá
žiadna jeho deva
stĺp mi zlomil jeden obraz na dva
moja ruka na pohlaví kradmá
tep mi stúpa už je tu
vrchol toho výletu
zakričal som rýchlo svetu
jednu orgazmovú vetu
dlhá cesta z našej malej ázie
neveľkou daňou pre mňa asi je
vo francúzskom kulturáku
s duchom frantu truffauta
nachystali fintu dáku
pripravili mi faux pas
helmut newton - ten čo fotí
tie bohovské výkaly
nekultúrni hotentóti
tam vtedy získali
pondelok - voľným dňom pre výstavy!

vietor
stiekol
vlasmi
víly

pohľad
objal
srdce
v chvíli

oči -
studne
plodia
ošiaľ

Zuna
zmizla
smútok
zostal

I Am Vertical

But I would rather be horizontal.
I am not a tree with my root in the soil
Sucking up minerals and motherly love
So that each March I may gleam into leaf,
Nor am I the beauty of a garden bed
Attracting my share of Ahs and spectacularly painted,
Unknowing I must soon unpetal.
Compared with me, a tree is immortal
And a flower-head not tall, but more startling,
And I want the one's longevity and the other's daring.

Tonight, in the infinitesimal light of the stars,
The trees and flowers have been strewing their cool odors.
I walk among them, but none of them are noticing.
Sometimes I think that when I am sleeping
I must most perfectly resemble them--
Thoughts gone dim.
It is more natural to me, lying down.
Then the sky and I are in open conversation,
And I shall be useful when I lie down finally:
The the trees may touch me for once, and the flowers have time for me.

Sylvia Plath

Aj tak mám pocit, že táto báseň je viac o živote ako o smrti.
Škoda,že Plath spáchala samovraždu v takom mladom veku.:(
Mohla ešte tak veľa napísať.

Samota chladí
ako studená kvapka
z mŕtvej vločky

fíha aká fotka v topicu

http://varimevegansky.blogspot.com

National Geographic jistě není třeba dlouze představovat.
V roce 2002 vyšla velká sbírka dokumentárních fotografií z archívu NG zachycující naši planetu napříč všemi tématy a osudy, jejichž je Země plná.

Zde je uvedeno 99 snímků, jež osobně řadím mezi ty nejskvostnější...ta stá fotografie, jak stojí v titulku již záleží čistě na Vás.
Která je ta Vaše -nej- fotografie z produkce National Geographic?


[ National Geographic ]

Egoistova Pazucha cislo 100 je pripravena na zapadnutie prachom.
Ziadajte u svojho distribucneho oneho.

na pazucha.wz.cz je pristupna pdf verzia.

Braucek a Sestrickacka

jsem důlek čisté
svěží vody
a postýlka hvězd
stříbrná,
napít se plaché
laně chodí
za horkých nocí
z mého dna...
a studánka,
ta nikdy nelže,
protože každá
lidská lež
v studánce malé
utopí se i když je velká
jako věž

By David S.

The sea before us was so rich and heavy and opaque that it might have been lapis lazuli. It was the blue of legend, simply; the color that satisfies the soul like sleep.

Aké úchvatné sú tie jesenné podvečery!

Ach, také úchvatné, že to až bolí.

Pretože sú isté rozkošné pocity, ktorých neurčitosť nevylučuje ich intenzitu, a
niet ostrejšieho bodu ako je Nekonečno.

Aká je to rozkoš ponárať pohľad do nemsiernosti neba a mora.

Samota. Ticho. Neprekonateľná čistota azúru!

Malá plachetnica, trasúca sa na horizonte a podobná
svojou malosťou a osamelosťou mojmu nenapraviteľnému životu,
monotnónny nápev vzdúvajúcich sa vĺn, všetky tieto veci myslia
cezo mňa, alebo ja myslím cez ne (pretože vo veľkosti snívania moje ja sa rýchlo stráca!),
ony myslia vravím, ale hudobne a malebne, bez mudrovania,
bez záverov, bez dedukcií.

A predsa tieto myšlienky, ktoré vychádzajú zo mňa alebo sa vymršťujú z vecí,
čoskoro sa sa stávajú veľmi prudkými. Sila v rozkoši sposobuje nevoľnosť a skutočné utrpenie.

Moje priveľmi napaté nervy sa už len krikľavo a bolestne zachvievajú.

A teraz ma ohromuje hĺbka neba, jeho jas ma rozčuľuje.

Necitnosť more, nemeniteľnosť mora, nemeniteľnosť toho čo vidím ma poburujú ...

Och treba azda večne trpieť, alebo večne prchať pred krásou?

Príroda, neľutostná čarodejka, súperka večne víťaziaca,
nechaj ma na pokoji.

Prestaň pokúšať moje túžby a moju pýchu!

Štúdium krásy je súboj,
pri ktorom umelec kričí hrozou, že je porazený.

Ch.Baudelaire