Kráľ a chrobák s podobnosťou čisto náhodnou - obaja si tlačia svoju guličku. Sizyfos svoj kameň do kopca, bez nádeje, že dosiahne jeho najvyšší vrchol vykonáva neužitočnú prácu.

Skarabeus prekonáva drobné prekážky, gulička mu skĺzne, on opäť hľadá cestu k domovu. Občas mu guľku z hovienka ukradne iný chrobák, vráti sa a urobí si novú. Nakoniec vždy dosiahne cieľ, vždy zdolá prekážky a jeho potomstvo začne po čase rásť z tej guličky, z hovna cennejšieho ako zlato.

Sizyfos tlačí svoj tisíckrát obrúsený kameň na najvyšší vrchol. Hranatý kameň tou prácou dostal dokonalý tvar gule. Jeho štýl tlačenia je dokonale prepracovaný, aj cesta je dokonale vyhladená.

Konečný cieľ nikdy nedosiahne, kameň sa mu vyšmykne a vracia sa späť na úpätie kopca. Len občas vykoná prácu, že tam dolu zrazí okoloidúceho pútnika, ktorý mu chcel radiť pri tej neužitočnej práci. Je to trest za to, že oklamal bohov a smrť.

Skarabeus je dielom prírody, ktorá je dielom boha. Sizyfos je produktom myslenia ľudí, ktorý vymysleli bájny svet a jeho bohov.

Bájny bohovia žijú a správajú sa ako ľudia, len majú svoje výnimočné božské vlastnosti rozdelené medzi sebou. Aj Sizyfosa bolo treba vymyslieť a dosadiť do bájneho sveta preto, aby napodobňoval úsilie niektorých ľudí...