bolo jedno nebo, v ktorom zili anjeli,

bieli hebucki nevinni usmiati

nepoznali nic len zabavu lasku a stastie

jeden zvedavy anjel sa raz zatulal na sami okraj neba

bol strasne zvedavy a neposedny vzdy chcel najst nieco co iny

este nevideli

pozeral ponad ten okraj toho uzasneho neba a rozmyslal co je dalej

vsetci vraveli ze je tam nic, ze je tam nic a potom peklo

vobec nic

on nevedel co je to nic

ale vedel co je peklo a bal sa ho

zazdalo sa mi ze nieco vidi vykukol este viac

a zrazu letel volnym priestranstvom

jeho kridla

spomenul si ze ix ma ale v tom uzase niecoho noveho ich nestihol otvorit

a tak padal a vyxutnaval ten novy pocit

az sa mu zaiskrilo pred ocami a zostal tisko lezat

drobna kvapka sa mu zjavila na kraji oci

oxutnal co je to ?

slza vravia tomu ludia

prvykrat si uvedomil ze nieco je ine

poobzeral sa

ani kridla nemal ani nebol uz taky cisty biely

usmev mu vsak ostal

aj napriek zvlastnej pachute niecoho co nevedel definovat

poobzeral sa a vykrocil blizsie k ludom

zhrozene zizal na ich tvare pokrutene od bolesti smutku slz

netusil ze nieco take existuje

nasiel aj ludi usmiatych ale inym usmevom ako tam v nebi

umelym, cynickym, pohrdavym

nevedel co dalej

tulal sa swetom a rozdavala spon ten kusok radosti a pocitov,ktore mali tam v nebi

stale dufal ze sa dostane spet ze porozprava vsetkym ako je tu dole

ako tu dole potrebuju ludia kusok neba

ako sa swet ruti do zahuby

az raz

pochopil

nikdy sa nedostane spet

musi ostat dole

tym ze dlho bol medzi ludmi sa v nom objavoval ten pocit smutok hnev

bezmocnost

padol este viac ako z toho neba

padol sam v sebe

zacal sa stracat coraz viac sa podobat na ludi

coraz viac sa rutil dalej a dalej od neba smerom k pekelnym branam

zomieral anjiel a rodil sa novy clovek

zrazu sa zobudil

strasne teplo mu bolo

cerveny horuci ohen mu slahal do tvare a vypaloval

zrak, mozog, myslienky, telo

zlakol sa

zacal utekat

nie to predsa nechcem som anjel.....aspon som bol ....hm

.....

objavil zazrak

usmev nasiel sam seba ..

robit cokolvek ale pri tom nezabudat nestratit svoj usmev a sameho seba

pochopil ze sa da zit a pri tom sa usmievat aj ked si myslia ludia ze to nejde

stal sa znovu anjielom

nie v nebi ale na zemi

kazdym dnom prinasal maly kusok neba ludom co ho potrebuju

a kazdym kuskom sa stava z neho opet ten cisty anjiel

ale nikdy nim uz nebude

podlahol viac ako chcel ludskym rozkosiam a nerestiam

ale bol anjiel

vedel napriek svojej bezmocnosti pomahat inym

a pri tom nestratit sam seba

ludia .......

anjieli ..........