caute.mam jednu kamosku s ktoru mi dajako osud privial.ked som chodil na strednu do skoly tak som ju kazde rano stretaval na stanici.vtedy som si ju ani velmi nevsimal, bral som ju ako jedna baba z nasho mestecka.ale toto leto som sa snou blizsie zoznamil.viem ze to nebola nahoda ze sa teraz kamaratime.je trosku blazon ako ja a vo vela veciach sa podobame.davno som tolko nekecal s babou ako snou zviknem.pomali som si na nu zvikol a prirastla mi k srdcu.neviem ci ju mam teraz mat strasne rad alebo ju mam brat ako kamosa.ale jedno viem iste ze sa jej nepacim.akoze ju nepritahujem telesne.paci sa jej moj dobry kamos ktory ju chce max. posukat ale nic vynimocne knej neciti (tusim).proste sa strasne tesim z naseho priatelstva, ze sa snou stretavam, ze ju vydim smiat sa a tak.velmi som sa citil zle ked som ju uvidel lizat sa s mojim kamosom.nechcel som jej povedat ze ja nedokazem pozerat ked sa spolu lizu lebo ma to rani, ajked som naozaj este nebol do niekoho zamilovany (a ani ona) citil som hroznu bolest v mojej dusi.povedala ze mi stracame svoje city.je to docela pravda lenze ako moze nieco stratit (laska) ked to este ani necitila? povedala mi ze vodnar a vahy sa xsebe hodia.lenze.nenavidi ked sa s mojimi tenkymi, dlhymi kostnatimi prstami dotykam jej pekneho telicka.ale ked vydim ze sa necha obchytkavat neakym chalanom ktory sa jej paci tak ma ide roztrhat.ale pomalicky som si uz zvikol ze som pre nu len vecny priatel.pripada mi akoby mi bola sestra a aj ona ma tak berie.zistil som ze ona je ten clovek ktoreho by som vedel mat rad aj bez fyzickeho kontaktu.stacilo by mi aby ma aj ona lubila.aspon trosku.neviem vobec co si mam onej mysliet a co si mysli ona o mne.strasne rad robim pred nou hluposti aby sa smiala, lebo jej smiech ma ukludnuje a rad pocuvam jej pekny smiech.je taka pekna ako ranny luc slnka ktory sa pomali vystrkuje spoze cinziaku oproty.je taka horuca a prijemna ale pre mna nedotknutelna.ajked ju vydam denne aj spolu dost rozpravame necitim ze by sme sa dajako viac zblizili.mozno aj preto ze si zo seba robime picu.posmievamesa ako male deti.proste sme rovnaky,rovnakej povahy len sa jej nepacim tak ako iny.ale mam ju aytak rad.rad ako priatela a niekedy aj trosku viac lenze mam chut ju niekedy zo srdca nenavidiet.ale prysiel som nato ze ju sa neda nenavidiet.proste je to taka mala blondava mrcha ktora mi uz par mesiacov strpcuje zivot.je taka ako kvietok ktory potrebuje staranie sa.len asi nie moje staranie...