vzduch.

naplnil som sa nim az po okraj.

tajomny prales bol plny vzduchu.

a predsa som sa este pred chvilkou dusil.

pocul som rast stromy.

obrovske a vecne.

pocul som zem.

pocul som hlboky a dunivy bas.

bal som sa tych zvukov, lebo boli pre mna nove.

a velmi nezname.

a cudzie.

ale uz som si zvykol na ich existenciu...

utkal som jemnu pavucinu a vplietol ju do reality.

hypnotizujem nou tie okridlene tvory, ktorymi sa zivim.

vzdy mi naletia.

mozno preto, ze je taka aka JE.

som pavuk a z tohoto miesta sa nepohnem.

tie huby podo mnou su totiz take nadherne.

...mudre.

spievaju mi svoju vesmirnu piesen.

je to ich sposob komunikacie

a ja im rozumiem.