NÁBOŽENSKÝ EXTRÉMIZMUS, SEKURITIZÁCIA NÁBOŽENSTVA, STRETY IDENTÍT

Autor: si neželá byť menovaný ;)

Úvod

Prebiehajúca politizácia a sekuritizácia¹ náboženskej identity² je popri sekuritizácii dostupnosti energetických zdrojov³ charakteristickým javom súčasného bezpečnostného vývoja. Prebieha zdanlivo chaoticky, na všetkých úrovniach a v oboch smeroch, takmer vo všetkých spoločnostiach a vo vzťahu väčšiny náboženských a kultúrnych entít, ktoré čelia výzve koexistencie. Jej vulgárne symboly, príznakové slová a v pútavých farbách podávané „očividné“ dôvody v pomerne krátkom čase prenikli hlboko do povedomia spoločnosti a zatienili mnohé bezpečnostné evergreeny predošlých dôb.

V príspevku sa budeme snažiť analyzovať priebeh, vybrané aspekty a extrémne dôsledky sekuritizácie náboženstva a stretu kolektívnych identít. Budeme sa snažiť o skĺbenie pohľadu tzv. kodanskej školy na spoločenský sektor bezpečnosti s konceptom mýtického vnímania reality a chápaním náboženstva ako jednej zo základných kolektívnych identít. Cieľom príspevku je tak vytvoriť konceptuálny základ pre prácu so základnými identitami v rámci spoločenskej bezpečnosti a poukázať na nutnosť citlivého a širokospektrálneho prístupu pri jednaní s nimi.

Spoločenský sektor bezpečnosti a súperiace identity

V spoločenskom sektore bezpečnosti možno medzi základné objekty sekuritizácie zaradiť stret a súperenie rôznych identít. V horizontálnom súperení hrozbu predstavuje expanzia „vonkajšej“ identity a vo vertikálnom je hrozbou štiepenie alebo rozširovanie identity na základe vnútorného spoločenského vývoja [4, s. 140 – 143]. Ako ale v tomto kontexte chápať pojem stretu identít?

Začať môžeme popísaním vzťahu kolektívnej a individuálnej identity. Jedinec je v našom ponímaní nositeľom oboch. Individuálna vyjadruje a uspokojuje základnú potrebu jedinečnosti a odlíšenia od svojho okolia, kolektívna zasa napĺňa potrebu identifikácie s vyšším celkom [12, s. 41 – 46]. Oba druhy identity ako nástroje na uspokojenie základných potrieb sú od seba neodlučiteľné, principiálne rozporné, existujú v neustálej vzájomnej interakcii a vo vzájomnej závislosti. Ich vzťah generuje „základné napätie“ ľudského bytia [12, s. 41], ktoré možno chápať ako základ napätia v hustej pavučine vzájomných vzťahov individuálnych a kolektívnych identít.

Miesto sociálnej identity vo vzťahu k predošlým dvom je ďalším dôležitým bodom, o ktorý sa pri snahe o pochopenie šírky stretu a interakcie identít môžeme oprieť. Sociálna identita definuje miesto jedinca v spoločnosti a vo svojej širšej definícii zahŕňa široké spektrum rolí od spoločenských (syn) cez rodové až po etnické kategórie [22]. Ak kolektívnu a sociálnu identitu odlišujeme mierou zdieľaného vnímania zmyslu termínu „my“, tak naše vnímanie kolektívnej identity môže byť charakterizované ako zvýšená miera sebaidentifikácie so sociálnou identitou.

Ďalší aspekt, ktorý pri uvažovaní môžeme zohľadniť, je úloha identít pri definícii spoločenstva. Charakter, vzťah, rozloženie a forma čŕt, na základe ktorých sa jedinci identifikujú s vyšším celkom, sa stávajú štruktúrou a reprezentáciou samotného celku. Jedinci prinášajú zároveň aj svoje základné napätie, štruktúru a reprezentáciu vlastných identít. Vývoj spoločenstva sa potom stáva procesom interakcie rôznych modifikácií štruktúr a reprezentácií a jednou z možností je samozrejme ich stret.

Do úvahy tiež musíme zobrať hranice účinnosti kolektívnej/spoločenskej identity. Niektoré celky sú zjavne príliš malé, iné zasa príliš veľké na to, aby dostatočne spĺňali svoju úlohu. Ako najvhodnejší sa doteraz ukázal snáď národ – ale treba zobrať do úvahy aj to, že medzi národmi úspešnými ako kolektívne identity sú mnohokrát stomiliónové rozdiely v početnosti. Ideálnu veľkosť je teda potrebné brať predovšetkým ako faktor veľmi relatívny a v princípe niečo, čo je medzi „všetci“ a „príliš málo“. V tomto zmysle musíme tiež samozrejme brať do úvahy aj variácie vnútri jednej identity a bohatosť jej prvkov – ktoré a koľko dôležitých sfér života jednotlivca určuje.

Medzi základné a axiomatické formy⁴ kolektívnej identity môžeme zaradiť v prvom rade rod (krv, resp. odvodené identity rasy, národa, atď.), príslušnosť k spoločenskej vrstve (stavu, príp. modernejšej triede v marxistickom ponímaní), náboženstvo a najmladšiu ideológiu. Prvé tri môžeme označiť ako základné črty ľudskej existencie. V rôznych formách, s rôznou intenzitou a vo vzájomnej interakcii sprevádzajú človeka od počiatkov histórie. Rod predstavuje neoddeliteľnú súčasť identity jedinca a jeho zakorenenie v histórii. Príslušnosť ku spoločenskej vrstve definuje jeho spôsob života a vzhľadom na nízku mobilitu medzi spoločenskými vrstvami v priebehu väčšiny histórie ohraničuje do značnej miery aj jeho vyhliadky. Spoločnosťami plodené a spoločnosti plodiace náboženstvá fungujú vo svojich nespočetných variáciách ako ritualizované spôsoby prežívania posvätna a neodmysliteľná súčasť duchovného života človeka.

Moderná doba je s obľubou (a s poukázaním na jej zhubnosť) označovaná ako vek ideológie⁵. Ideológia predstavuje veľmi zvláštnu kapitolu v rámci nášho chápania kolektívnych identít. Ťažko ju síce možno zaradiť k neoddeliteľným súčastiam ľudského života, ale niektoré črty jej umožňujú stať sa zastrešujúcim prvkom základných identít a skombinovať ich do omnoho silnejších totalitných zväzkov⁶. Sem môžeme zaradiť tvárnosť, teda schopnosť prispôsobovať sa potrebám spoločnosti, vysokú absorpčnú a reprodukčnú schopnosť (schopnosť osvojiť si podľa potreby nové prvky a rýchlo sa šíriť), modernosť predovšetkým vo vzťahu k systému usporiadania a reprodukcie a priam milenecký vzťah s technologickým rozvojom (samozrejme neprebieha bez hádok). Zastrešenie identít ideológia v mnohých prípadoch prevádza kombináciou negatívneho vymedzenia, označenia hrozby (sekuritizácie) a vytvorenia zjednocujúcich väzieb pomocou širokej škály mýtov.

Čo sa deje v prípade celoplošnej sekuritizácie viacerých základných identít, teda rodu (národa, rasy)⁷, náboženstva a spoločenskej triedy, zastrešenej všeobjímajúcou identitou ideológie? Dejiny dvadsiateho storočia názorne dokumentujú dôsledky.

Extrémne strety kolektívnych identít a ich obete

Prípad sekuritizácie ideológie a rodu, resp. modernejšieho konštruktu rasy možno ilustrovať na príklade nacizmu a holokaustu⁸. Zastrešujúca ideológia je nepriateľsky naladená voči celému (ideologickému) okoliu a sekuritizuje akúkoľvek odlišnú ideológiu. Sekuritizovanú „rasu“ – teda hrozbu – predstavujú Židia, prípadne ďalšie identifikované „podrasy“. Podobným, viac na stranu rasy poukazujúcim príkladom je katastrofa v Rwande. Ideologickú hrozbu a hroziacu rasu⁹ tu predstavovali Tutsiovia a ich údajný¹⁰ genocídny nacionalizmus, zastrešujúcu ideológiu sekuritizácie nacionalizmus hnutia Hutu Power.

Spojenie sekuritizácie ideológie a zároveň spoločenskej triedy dokumentujú prípady leninskej, stalinskej a maoistickej doby¹¹. Všetky ostatné ideológie predstavujú hrozbu, sekuritizovanou triedou sú napr. kulaci (buržoázia, aristokrati, intelektuáli, atď. v závislosti od vôle režimu). Aj tu možno predostrieť modernejší príklad – kambodžská genocída. Srdcom sekuritizácie je tu voči okoliu nepriateľsky naladená ideológia, nepriateľskou triedou je mestské obyvateľstvo a inteligencia¹².

Príkladom kombinovanej sekuritizácie náboženskej a kultúrnej, resp. „rasovej“ identity zastrešenej nacionalistickou ideológiou je občianska vojna v Juhoslávii. Takmer každý z aktérov si v jej priebehu a na základe logiky tu quoque osvojil praktiku „čistiek“, teda eliminácie nepriateľskej identity (Bosniaci, Srbi, Chorváti, Albánci)¹³. Zastrešil ju pritom vlastnou ideológiou postavenou na ultimátnej obrane identity národa. Ďalším, stále sporným a „horúcim“ príkladom je krvavý čečenský konflikt, ktorý je vrcholom obojstrannej intenzívnej sekuritizácie. Na oboch stranách pôvodne stáli v rolách zastrešujúcich ideológií antagonistické formy nacionalizmu s pomerne silnými pragmatickými záujmami¹⁴. V špirále sekuritizácie¹⁵ sa ich antagonizmus znásobil, pragmatický motív ustúpil do úzadia a obe sa vzájomne označili za úhlavného nepriateľa (na etnicko-kultúrnom základe a celoplošne). Kvôli vývoju bezpečnostného prostredia a kultúrnym špecifikám začal pri vymedzovaní jednotlivých identít silnieť náboženský prvok a dynamizovať ich stret. Vlečúci sa izraelsko-arabský, resp. izraelsko-palestínsky konflikt možno tiež charakterizovať ako dôsledok stretu a obojstrannej sekuritizácie nacionalistických ideológií, ktoré integrovali prvky náboženských a kultúrnych identít a navzájom sa označili za úhlavných nepriateľov. V oboch posledných sporoch je pre legitimizáciu nárokov a samotného boja u oboch strán opäť charakteristický princíp tu quoque, spor o to, „kto vlastne začal“ a ich fragmentácia.

Najaktuálnejším príkladom, kde sa pri sekuritizácii kĺbia okrem ideologizovaného náboženstva a etnicity aj klanové väzby a spoločenské „pratriedy“ (pastierov a poľnohospodárov), je darfúrska genocída¹⁶. V role ideológie nepriateľsky vymedzenej voči okoliu tu stojí špecifický islámistický radikalizmus s totalitnými ašpiráciami, likvidovanú nepriateľskú skupinu predstavuje farbou pokožky, rodovo, nábožensky a spôsobom života odlišná skupina obyvateľstva¹⁷.

Uvedené príklady predstavujú kombinované horizontálne a vertikálne strety kolektívnych identít, ktorým dejinné okolnosti umožnili prerásť do katastrofických rozmerov. Rozmer je pritom okrem historických a geopolitických súvislostí určený aj charakterom stretávajúcich sa identít a intenzitou sekuritizácie. Keďže sa jednalo o kombinované rasovo-ideologické, spoločensko-ideologické alebo nábožensky-rasovo-ideologické kolektívne identity, došlo ku synergickému efektu. Prostriedky modernej propagandy a plody technologického rozvoja umožnili zasa nebývalé rozmery sekuritizácie a jej prienik do všetkých sfér spoločnosti, šokujúcu strojovú efektivitu likvidácie nepriateľa, ako aj fascinujúcu „likvidáciu obetí bez prítomnosti vášne, čisto technicky“ [1, s. 33].

Okrem intenzity a charakteru stretávajúcich sa identít možno zhrnúť niekoľko čŕt spoločných pre všetky uvedené prípady. Zastrešujúcim elementom bola prítomnosť ideológie s totalitnými ašpiráciami vymedzujúcej sa nepriateľsky voči svojmu okoliu. Nepriateľstvo sa umocňuje sebaidentifikáciou ideológie ako jedinej „správnej“, neomylnej, nezmieriteľnej a poskytujúcej odpovede na všetky zásadné otázky života. Ďalším spoločným znakom je existencia sekuritizovanej skupiny reprezentujúcej vnútorného a/alebo vonkajšieho nepriateľa. Vzťah s nepriateľom sa v závislosti od kultúrno-historických okolností a vonkajšieho tlaku obvykle pretaví do stavu „my proti všetkým“. Charakter samotných rečových aktov sekuritizácie je takmer vo všetkých prípadoch defenzívny a prisudzuje nepriateľovi úmysel vykonať to, čo je neskôr „spravodlivo“ vykonané na ňom. Ideológia zlievajúca negatívne sa vymedzujúce identity a existencia „na všetko odhodlaného“ nepriateľa pomáha prijímateľov sekuritizácie stmeľovať a zrýchľuje točenie sekuritizačnej špirály. V prípadnej likvidácii nepriateľskej skupiny potom prebieha systémová katarzia spoločnosti¹⁸, dochádza k prerozdeleniu zdrojov a krátkodobej revitalizácii (v dlhodobom meradle však k úpadku) ideológie. Popri nepriateľskej skupine sú samozrejme likvidované aj ďalšie skupiny, ktoré sa dostali do opozície, prípadne boli označené ako súčasť nepriateľskej identity, hoci objektívne ňou nie sú. Násilie, bolesť a smrť fungujú ako motor a zároveň skaza¹⁹ spoločností, ktoré sa stali obeťou špirály sekuritizácie. Konflikt sa stáva základným nástrojom potvrdenia existencie.

Na základe spoločných čŕt si môžeme stanoviť základné predpoklady extrémneho vyhrotenia stretu kolektívnych identít: prítomnosť ideológie, ktorá zastrešuje súbežnú masovú sekuritizáciu viacerých identít (rasovej, náboženskej, národnej, kultúrnej atď.), definuje rozmer hrozby a identitu „primárneho“ nepriateľa, pričom nepriateľovi obvykle prisudzuje vlastné (budúce) praktiky. Ideológia a najmä výsledný zväzok vzniknutý zastrešením rôznych identít obvykle nesie charakteristiky fundamentalizmu: mesianizmus, čiernobiele videnie sveta, nezmieriteľnosť, neomylnosť a konfliktnosť [13, s. 587 – 589].

Od náboženskej identity k novej realite

Náboženská identita je, ako sme už spomínali, jednou zo základných, veľmi silných a pomerne pevných²⁰ identít. Ideológia, ktorej sa podarilo integrovať náboženskú identitu, z tejto sily do značnej miery čerpá²¹. Oproti „svetským“ má niektoré ďalšie zaujímavé výhody. Spomedzi všetkých základných kolektívnych identít má náboženstvo najsilnejší morálny rozmer a v prípade abrahámovských náboženstiev sa stavia (resp. stavia Boha) do role tvorcu „toho pravého“ morálneho systému. Z toho vyplýva ďalšia výhoda – ultimátny a nespochybniteľný hlas Boží je tým najefektívnejším nástrojom legitimizácie akéhokoľvek konania [11, s. 219]. Zároveň dodáva jednotlivcovi silu, ktorej intenzita je napohľad šokujúca. Spomedzi dnešných príznakových slovných spojení túto silu charakterizujú termíny „náboženský fanatik“, „samovražedný terorista“ apod. Hoci ochota obetovať život v akte odporu²² nie je v dejinách ničím novým a nie je ani exkluzívnou záležitosťou náboženstva, predsa len môžeme vybadať vyšší podiel samovražedných činov s náboženským motívom²³.

Nevýhody tohto nástroja legitimizácie majú dva rozmery. Charakter samotného prežívania posvätna sa u rôznych jednotlivcov líši a v individuálnej rovine má obvykle črty, ktoré vo väčšine prípadov konania ďaleko mimo rámec normativity pôsobia ako zábrana. Ako zábrana pôsobí aj náboženský „mainstream“, t. j. väčšinové interpretácie, ktoré prenikli do kolektívneho povedomia. Hranice stanovené mainstreamom sú obvykle pomerne pevné, morálny systém a religiozita kladú obvykle dôraz na zachovanie spoločenského poriadku a hodnoty pozitívneho charakteru. Konanie mimo rámec normativity je schvaľované len vo veľmi výnimočných prípadoch a vedie k faktickému zániku náboženskej legitimity u väčšiny nositeľov identity. Preto je tento nástroj účinný najmä vo vzťahu k jednotlivcovi, resp. malej skupine za špecifických podmienok.

Ak takáto ideológia účinkuje, tak aj napriek nižšiemu počtu „oslovených“, bude intenzita ich konania vyššia. Spoločnosť generovaná novou identitou je malá, izolovaná a nepriateľská voči okoliu. Do popredia sa dostáva doktrinálna časť náboženstva so silným motívom odporu proti status quo a mýtizujúcim pohľadom na minulosť, ktorá sa v praktickej rovine formuje do intenzívnych protispoločenských prejavov. Významnú úlohu v potenciáli príklonu k násilným prejavom zohrávajú problémy identity jedinca – hľadanie (Quest) alebo nemožnosť potvrdenia identity – v kombinácii so socio-kultúrnymi faktormi.

Štúdia Marca Sagemana [21] pri pokuse o socio-psychologický profil moderného samovražedného teroristu odhalila, že obvykle prišli do styku s náboženstvom len vo veľmi povrchnej forme a pomerne neskoro. Väčšinou pochádzali z relatívne dobre zabezpečených kruhov a boli zasadení do západnej spoločnosti. Silné odcudzenie a nenaplnenie v spoločnosti neochotnej ich integrovať vyvolali združovanie v malých „kultúrnych ostrovčekoch“. Ritualizované a izolované vykonávanie zvykov a tradícií, nespokojnosť a odcudzenie ich pri „hľadaní koreňov“ nasmerovali ku konfrontačnej ideologicko-náboženskej identite. Tá im pod rúškom na prvý pohľad veľmi podobným hľadaným koreňom dala jednoduché riešenia zložitých problémov a možnosť potvrdenia zmyslu existencie ultimátnymi činmi.

LeShan vo svojej kategorizácii vnímania reality v čase mieru a v čase vojny [12, s. 53 – 55] uviedol niekoľko bodov, v ktorých nastávajú významné posuny. Mýtické vnímanie reality, ktoré je charakteristické pre čas vojny, prináša oproti mierovému zmyslovému vnímaniu reality niektoré zaujímavé posuny. Patrí sem čiernobiely pohľad na dobro a zlo, zahalenie vlastnej identity do kladných mýtov, spasiteľské a apokalyptické označenie Problému a s ním spojeného Nepriateľa, dehumanizácia Nepriateľa a z nej vyplývajúca legitimizácia prakticky akýchkoľvek metód boja proti nemu (sekuritizácia). V našom kontexte teda možno túto percepciu reality chápať ako psychologickú úroveň úspešnej sekuritizácie kolektívnej identity. Keď si k menovaným črtám pridáme poňatie „objektívnej“ interpretácie textu a symbolov²⁴, upresníme charakter mechanizmov legitimizácie (Božia vôľa), dehumanizácie, apokalypsy a mesianizmu („Mesiáš“, „Antikrist“, Posledný súd), tak opäť dospejeme k „prirodzenosti“ ideológie fundamentalizmu.

Môžeme konštatovať, že fundamentalistická ideológia priam zo svojej podstaty smeruje k sekuritizácii a k rozšíreniu mýtického vnímania reality ako základného predpokladu vyvrcholenia v sekuritizačnej špirále. Špecifiká náboženstva ako legitimizačného nástroja však obmedzujú rozsah jej účinnosti a sú zárodkom štiepenia. Identita sa delí (najmä vďaka prirodzenému dôrazu náboženstva na zachovanie spoločenského poriadku, vplyvom zmiernenia izolácie a prípadnej integrácie²⁵) na početnú miernejšiu a malú radikálnu časť. Objemový nedostatok radikálnej časti kompenzuje zvýšené odhodlanie a intenzita konania malej skupiny jej nositeľov.

Dvojsmerná sekuritizácia a bezpečnostná dilema

Najmä v dnešnej dobe platí, že konanie jednotlivca alebo malej skupiny môže mať závažné, resp. dobre viditeľné následky. To vedie k reflexívnej reakcii identity, ktorá bola svedkom alebo cieľom konania. Spravidla je touto reakciou intenzívna sekuritizácia ideologického zväzku, ktorý jedinec alebo skupina reprezentujú. Zväzok je identifikovaný a „rozmenený na drobné“. Rozbieha sa širokospektrálna sekuritizácia najviditeľnejších identít, ktoré boli do zväzku absorbované. Jej obeťami sa stávajú nositelia pôvodných identít, najmä ak bol jednotlivec zástupcom malej skupiny, ktorá sa od zvyšku navonok výrazne neodlišuje. Prípad sekuritizácie islámu a s ním spojených viditeľných, rozmerných a značne heterogénnych kultúr a etník v dôsledku konania malých skupín je toho živým príkladom²⁶.

Nebezpečenstvo, ktoré z frekventovaných sekuritizačných rečových aktov plynie, možno dobre identifikovať v jazykovej rovine. Prisudzovanie významu hrozby jazykovým symbolom s iným významom vyvíja tlak na zmenu jazykových konvencií a zmenu kolektívneho chápania termínov. Nad pôvodnú denotáciu termínu sa posúva konotácia hrozby. V procese semiózy sa konotácia na základe metonymického, morfologického a metaforického spojenia „rozlieva“ do interpretácie príbuzných symbolov. Atribút hrozby sa stáva určujúcim pre vnímanie širokého spektra symbolov a sekuritizácia sa rozširuje. Nositelia sekuritizovaných symbolov prirodzene reagujú a vznikajú podmienky pre spustenie sekuritizačnej špirály, najmä ak sa k slovu na oboch stranách dostanú identity fundamentalistického typu a prejavia sa ich násilné zložky.

Čo to znamená „prenesené do ľudskej reči“? Akcia vykonaná úzkou skupinou nasledovníkov extrémistickej ideológie vyvolala reakciu. Vzhľadom na motiváciu – spravodlivé potrestanie a prevencia – adekvátnou reakciou by bolo označenie vykonávateľov aktu (resp. príslušníkov danej skupiny) za hrozbu. Význam hrozby sa však v sekuritizácii rozšíril na skupiny mnohokrát len vizuálne podobné. Príliš veľa „silných slov“ spôsobilo zmenu v chápaní týchto skupín, ktorá sa zakorenila v kolektívnom systéme interpretácie. Už ich samotné označenie (a označenie príbuzných termínov) sa tak kvôli silnej konotácii hrozby priblížilo k sekuritizačnému aktu.

Reakciou sekuritizovaných identít bola obrana a prijatie roly obete. Dôležité je tu opäť vnímanie (ne)spravodlivosti a trestu za niečo, čo vykonali iní. Dobrovoľné zaujatie roly obete nespravodlivého konania u časti vyvolalo príklon k radikalizmu, ktorý bol v podobe násilného aktu počiatočným spúšťačom sekuritizácie. Zároveň boli vykonané činy čiastočne spätne legitimizované nespravodlivou reakciou. Dostavil sa teda opak želaného výsledku. Sekuritizácia doslova „vyrobila“ nové hrozby, resp. napomohla rastu „starých“ a význam na všetkých zúčastnených stranách začali získavať zložky prirodzene sekuritizujúce. Na oboch stranách sa šíri mýtické vnímanie reality²⁷. V transakcii konfliktu obe strany nachádzajú svojich vinníkov a obete a zároveň dostávajú potvrdenie svojej existencie. Konflikt sa však v  konečnom dôsledku dostáva do vyústenia lose-lose.

Bezpečnostná dilema znamená v kontexte medzištátnych vzťahov, že akcia vykonaná jedným štátom na zvýšenie bezpečnosti vyvolá v druhom štáte reakciu, ktorá vedie v konečnom dôsledku ku zníženiu bezpečnosti prvého štátu [18, s. 2]. Kľúčovými pojmami v bezpečnostnej dileme sú subjektivita hodnotenia hrozieb, psychológia a kultúrno-historický kontext konajúcich štátov. Čo sa jednému štátu môže javiť len ako obranná akcia, môže druhý štát vnímať ako útočný akt a reagovať spôsobom, ktorý neguje účinok akcie, alebo ju  dokonca obráti proti pôvodnému aktérovi. Spôsob, akým sa jednotliví aktéri definujú, história ich vzájomných vzťahov a ich štruktúra majú na charakter interpretácie rozhodujúci vplyv. Akokoľvek ušľachtilé môžu byť počiatočné úmysly, dôsledok konania sa môže podobať samovražde a samotná bezpečnostná dilema získava rozmer tragédie²⁸. Bezpečnostná dilema spoločenského sektora je potom dilemou, v ktorej obranne zamýšľaná akcia jednej časti spoločenstva (identity) vedie k reakcii inej časti spoločenstva (identity) a v konečnom dôsledku znižuje bezpečnosť (nielen) prvej identity [18, s. 4]. Ak zoberieme do úvahy opisované mechanizmy rečových aktov sekuritizácie a zmenu interpretačných noriem ako jej vedľajší účinok, potenciál roztočenia sekuritizačnej špirály a možné dôsledky extrémneho stretu identít, bezpečnostná dilema spoločenského sektora je problémom, ktorý by mala sekuritizujúca identita riešiť ako prvý.

V otvorenej a veľmi pestrej západnej spoločnosti sa začali opisované javy prejavovať najviditeľnejšie vo vzťahu hostiteľskej spoločnosti a imigrantov.

Migrácia: bezodný prameň politického kapitálu

Niektoré prejavy sprevádzajú spoločnosť od samotných počiatkov a nezdá sa, že by sa ich dynamika vývoja nejako zvlášť dotkla. Hovoríme o snahe externalizovať a dramatizovať problémy spoločnosti. Ak spoločnosť prechádza dramatickými zmenami, už odnepamäti sú medzi prvými volaní na zodpovednosť „oni, tí druhí, tí iní²⁹“, ktorí zneužívajú našu pohostinnosť. Prišelci (a ak je to na nich vidieť, tak aj ich potomkovia) sú tým cudzorodým elementom, ktorý pôsobí škodu v našej spoločnosti, narúša hodnoty a ohrozuje poriadok. Takéto volania sa navyše obvykle spájajú s vášnivými kázňami o vymieraní, úpadku, odklone od tradícií a morálky samotnej spoločnosti. Politizácia a pokusy o sekuritizáciu tém spojených s domácim spoločenským vývojom sú určované dynamikou doby, rýchlosťou prebiehajúcich spoločenských zmien a politickým potenciálom, ktorý v sebe nesú. Zjednodušujúca predstava, že naša spoločnosť bude čochvíľa plná bezvládnych starcov a potom bude pohltená dynamickejšie sa rozvíjajúcimi populáciami cudzích barbarov, je však ďaleko od pravdy. Z psychologických dôvodov sú pre takéto prejavy charakteristické obdobia prelomu storočí, tisícročí, alebo iných výročí, ktoré vo svojej iluzórnej okrúhlosti nesú pátos osudových a apokalyptických proroctiev.

Veľký rozvrat, demografický prechod a ich prejavy v zmene reprodukčného správania, štruktúre rodiny, pôrodnosti a úmrtnosti, zvýšenej miere kriminality, v usporiadaní morálnych hodnôt a dôraze na ne [10, s. 96 – 112], mal za následok aj takéto reakcie. Západná spoločnosť, ktorá prešla bolestivým štádiom vývoja, začala ústami viac i menej radikálnych elementov spomedzi politických elít politizovať a sekuritizovať viditeľné prvky inakosti a rozpoznateľné „cudzie“ identity. Príznakovými slovnými spojeniami sa stali „hrozba migrácie“ a „stret civilizácií“. Hoci je migrácia prirodzeným procesom sprevádzajúcim ľudstvo celú históriu a akokoľvek vágne vymedzené sú stretávajúce sa civilizácie, predsa len mali na kolektívne mechanizmy interpretácie značný účinok a povzbudzovali sekuritizáciu. Ako spomaľujúce faktory sekuritizačného procesu pôsobili resuscitácia Európy po pokuse o samovraždu počas druhej svetovej vojny (motivované v termínoch viny a morálneho konania) a rastúca potreba imigrantov (motivovaná predovšetkým ekonomicky).

Sekuritizácia síce nebola zatiaľ úspešná, no mala nepríjemné vedľajšie účinky. Inakosť prúdiaca dovnútra spoločnosti bola izolovaná a neintegrovaná. Identity hostiteľa a hosťa boli vymedzené a oddelené. Odcudzenie a bolesť, ktoré v čase dynamického vývoja zdieľalo celé spoločenstvo³⁰ a nemožnosť identifikácie hosťa s identitou hostiteľa spôsobili prehĺbenie rozdielov, rast xenofóbie a narušenie aj tak krehkej integrity vzájomných vzťahov. Bolesť, ktorá reakciu vyvolala, bola síce poukázaním na vinníkov a ich verbálnym obetovaním na chvíľu utíšená, no jej príčiny pretrvali. Skutočnému jednaniu s dôsledkami, nieto ešte s príčinami spoločenských zmien sa nedostalo patričnej pozornosti a možné nástroje riešenia sa stali ťažšie použiteľnými. Možná prirodzená kompenzácia problému zníženej pôrodnosti imigráciou sa tak začala javiť ako problematická a začali vznikať rôzne mýty o „neochote“ nositeľov niektorých identít integrovať sa. Namiesto riešenia problému integrácie vznikali na neúspech odsúdené vízie o zatváraní hraníc. Namiesto racionálneho a preventívneho riešenia drogového problému a problému násilnej kriminality nastal príklon k represívnym opatreniam, ktoré navyše kvôli silnejúcej xenofóbii mali na najnižšej úrovni mnohokrát diskriminačný charakter. Namiesto adresného jednania s problémami v oblasti rodiny začala bujnieť od reality a histórie odtrhnutá snaha o vymedzenie nemennej podstaty našej spoločnosti.

Problémy, ktorými európske krajiny v posledných rokoch prešli vo vzťahoch hostiteľskej a hosťujúcej identity, ukazujú na obrovský rozdiel medzi deklarovanou toleranciou a realitou. Izolácia „cudzích“ identít v getách a ich súbežná sekuritizácia vedú k antiintegrácii a v konečnom dôsledku pôsobí ako katalyzátor xenofóbie. Agresívne výroky voči imigrantom a odlišným kultúram či náboženstvám, ich sekuritizácia a pokusy o negatívne vymedzenie hostiteľskej identity majú neblahé dôsledky pre psychológiu spoločenstva. Nedávne udalosti vo Francúzsku či Holandsku ukazujú, že vedú k zníženiu bezpečnosti. Významným činiteľom tu nie je pritom len vyostrenie vzťahov identít, ale aj narušovanie deklarovaného hodnotového systému, jeho následná degradácia a mutácia. Ako ukázali príklady vzniku a rozšírenia totalitných ideológií v spoločenskej kríze, ktorá vzišla o. i. z nesúladu medzi deklarovanými hodnotami a praxou, takáto mutácia spoločnosti môže mať veľmi neblahé dôsledky³¹. Spoločnosť, resp. štát tak opäť nerieši problémy vyplývajúce z vývoja, ale naopak ich prehlbuje a pridáva k nim nové.

Namiesto záveru

Primárnou úlohou štátu je poskytnúť svojim občanom bezpečnosť. Úlohou politických elít poverených správou štátu je pristupovať k otázkam bezpečnosti s vážnosťou, ktorá im prislúcha. Komplexný prístup k bezpečnostnému sektoru, ktorý zahŕňa všetky sféry pôsobenia človeka, prináša „novú“ zodpovednosť. Je ňou zodpovednosť preukazovať úctu a rešpekt voči identite človeka a všetkým jej neodmysliteľným súčastiam, vrátane náboženstva. Bez nich nemožno nikdy uspokojivo vyriešiť problémy stretu identít a bezpečnostnej dilemy spoločenského sektora. V informačnej dobe túto zodpovednosť predstavuje uvedomenie si sily slov a ich významov.

Sekuritizácia náboženstva sa stala katalyzátorom rastu skutočností, ktoré ju vyvolali, dokonca tých najviditeľnejších a najviac skloňovaných: náboženského extrémizmu a prejavov nábožensky motivovaného násilia. Živelná sekuritizácia neodmysliteľných častí ľudskej identity vedie k degradácii bezpečnosti a prehlbovaniu spoločenskej nestability. Zneužívanie podvedomého strachu z inakosti a jeho rozmieňanie na politický kapitál otvára Pandorinu skrinku spoločnosti a vypúšťa z nej to, čo v kolektívnej pamäti ľudstva zanechalo mnohé krvavé odtlačky³². Keďže sú problémy spoločenskej bezpečnosti veľmi komplikované a viažu sa na mnohokrát nie príliš prebádané kúty existencie jedinca a spoločenstva, vyžadujú si široký a interdisciplinárny prístup. Ich pálčivosť dokonale vyjadruje dlhodobo sa zvyšujúci podiel konfliktov vnútroštátneho charakteru, rast eminencie neštátnych aktérov, ako aj katastrofálne dôsledky tých najničivejších stretov identít. Preto je nutný ich ďalší výskum a dôsledná implementácia jeho poznatkov do všetkých sfér spoločnosti.

Implikácie pre Slovensko

SR čelí výzvam stretu identít, či sa jedná o „rómsku problematiku“, rasovo motivované násilie a potenciálny nárast imigrácie, alebo naše aktivity v muslimskom svete. V našej kolektívnej pamäti je i podiel a vina na jednom z najextrémnejších stretov. Zhodnotenie bezpečnostnej dilemy spoločenského sektora hovorí, že je nutné prijať nové súbory opatrení, ktoré umožnia koexistenciu a dialóg namiesto stretu. Ich implementácia musí ísť ruka v ruke so zodpovedným prístupom politických elít. Tie si musia byť vedomé svojej zodpovednosti a nebezpečenstva plynúceho zo zneužitia krátkodobého mocenského potenciálu vojnovej rétoriky vo vzťahu k menšinám³³. Nemožno povedať, že by sa Slovensku konanie bez dôkladného zváženia bezpečnostnej dilemy spoločenského sektora vyhlo – zatiaľ sa nám skôr vyhol záujem imigrantov.

Zodpovednosť v tomto smere má aj občan, ktorý je finálnym arbitrom úspešnosti sekuritizácie a rozhoduje, či prijme krátkodobé výhody za cenu dlhodobého nebezpečenstva. Okamžité jednanie so symptómami problému ich môže síce na chvíľu eliminovať, no nejednanie s  príčinami v dlhodobom horizonte (a po úspešnej sekuritizácii) hrozí prepuknutím v ešte väčšom rozmere.

V rovine praktických opatrení je potrebné zásadne prehodnotiť našu imigračnú, azylovú a integračnú politiku. Predtým, ako budeme nútení reagovať na problémy, ktoré prináša odliv mozgov a demografický prechod, je ale potrebné spoločnosť pripraviť na spolužitie viacerých identít³⁴. Vhodným čiastkovým opatrením v rámci tejto prípravy je širšia a cielená aplikácia humanitárnej klauzuly u azylantov a politikou „otvorenej náruče“ u migrantov, ktorí môžu našu spoločnosť uberajúcu sa smerom k znalostnej ekonomike obohatiť. Systém imigrácie a integrácie musí byť organicky prepojený so systémom výchovy a vzdelávania a klásť dôraz na toleranciu a prevenciu stretu identít.

Vo vzťahu k náboženstvu a iným kolektívnym identitám je nutné zachovať opatrnosť a odstup silových zložiek, predovšetkým ozbrojených síl. Problémy náboženského extrémizmu a najmä jeho prevencie by nemali spadať pod kompetenciu ozbrojených síl, ktoré na jemné a opatrné zásahy do tkaniva spoločenských vzťahov nie sú uspôsobené. Tomu treba prispôsobiť aj naše účinkovanie v krajinách, kde sa stávajú naše ozbrojené zložky súčasťou takéhoto stretu. Na riešenie problémov spoločenského sektora je nutné používať zvláštne nástroje mäkkej bezpečnosti civilného, resp. spravodajského a nesekuritizujúceho charakteru, ktoré budú mať dôkladné znalosti o stretávajúcich sa identitách, ich zapojenie nevyvolá ďalšiu eskaláciu napätia, budú pracovať v úzkej súčinnosti s humanitárnymi, rozvojovými a ekonomickými aktivitami a pod ochranou ozbrojených síl.

Čo sa však týka extrémnych stretov, ktoré už prepukli a vrcholia v masovom vyvražďovaní (napríklad darfúrska genocída), je morálnym imperatívom a medzinárodnoprávnym záväzkom pre všetky civilizované krajiny rezolútne zasiahnuť a zastaviť ich. Z hľadiska malej krajiny ako Slovensko je to zároveň možnosť, ako si zaručiť vlastnú existenciu utužením kľúčových, no nie práve dôsledne dodržiavaných uzlov medzinárodného práva, akými sú Konvencia proti genocíde a tzv. Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu.

Zdroje

1. Balík, Stanislav – Kubát, Michal: Teorie a praxe totalitních a autoritativních režimů, Dokořán: Praha 2004.

2. Bělohradský, Václav: Dlouhý stín krátkého století, http://www.multiweb.cz/hawkmoon/dlouhy_stin.htm, 25. 6. 2006.

3. Budil, Ivo T.: Mýtus, jazyk a kulturní antropologie, Triton: Praha 2003.

4. Buzan, Barry – Waever, Ole – Wilde, Jaap de: Bezpečnost. Nový rámec pro analýzu, Centrum strategických studií: Brno 2005.

5. Cambodian Genocide Program, http://www.yale.edu/cgp/ 1. 6. 2006.

6. Commission of Experts’ Final Report (S/1994/674), http://www.ess.uwe.ac.uk/comexpert/REPORT_TOC.HTM, 15. 4. 2005.

7. Crisis in Darfur, International Crisis Group, http://www.crisisgroup.org/home/index.cfm?id=3060&l=1#C7, 25. 5. 2005.

8. Darfur Destroyed. Ethnic Cleansing by Government and Militia Forces in Western Sudan, Human Rights Watch, May 2004, http://www.hrw.org/reports/2004/sudan0504/, 15. 5. 2006.

9. Eco, Umberto: Meze interpretace, Karolinum: Praha 2005.

10. Fukuyama, Francis: Veľký rozvrat, Agora: 2005.

11. Juergensmeyer, Mark: Terror in the Mind of God. The Global Rise of Religious Violence, University of California Press: Berkeley, Los Angeles, London 2003.

12. LeShan, Lawrence: Psychologie války. Jak pochopit její tajemnost a šílenost, BB/Art: Brno 2004.

13. Lupták, Ľubomír – Pavolka, Dalibor: Fundamentalizmus, in: Tarasovič, Vladimír – Ondrejcsák, Robert – Lupták, Ľubomír: Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2004 – 2005, IBOŠ MO SR: Bratislava 2005, s. 587 – 628.

14. Marty, Martin E. – Appleby, R. Scott, eds.: Fundamentalisms Comprehended, The University of Chicago Press: Chicago a Londýn 2004.

15. Marty, Martin E. – Appleby, R. Scott, eds.: Fundamentalisms Observed, The University of Chicago Press: Chicago a Londýn 1994.

16. Nolte, Ernst: Fašizmus ve své epoše, Argo: Praha 1999.

17. Peek, Lori: Becoming Muslim: The Development of a Relifious Identity, in: Sociology of Religion, Washington, Fall 2005, Vol. 66, Iss. 3, s. 215, http://proquest.umi.com/pqdweb?did=911823091&sid=2&Fmt=3&clientId=72705&RQT=309&VName=PQD, 20. 5. 2006.

18. Roe, Paul: The Societal Security Dilemma, Copenhagen Peace Research Institute Working Paper, http://www.ciaonet.org/wps/rop01/, 25. 6. 2006.

19. Report of the Independent Inquiry into the actions of the United Nations during the 1994 Genocide in Rwanda, http://daccessdds.un.org/doc/UNDOC/GEN/N99/395/47/IMG/N9939547.pdf?OpenElement, 1. 5. 2006.

20. Robertson, Geoffrey: Crimes against Humanity, Second Edition, Penguin Books: Londýn 2002.

21. Sageman, Marc: Understanding Terror Networks, FPRI November 1, 2004, http://www.fpri.org/enotes/20041101.middleeast.sageman.understandingterrornetworks.html, 25. 5. 2006.

22. Snow, David: Collective Identity and Expressive Forms, Center for the Study of Democracy, University of California 2001, http://repositories.cdlib.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1016&context=csd, 25. 5. 2006.

23. Sokol, Jan: Člověk a náboženství, Portál: Praha 2004.

24. Striženec, Michal: Súčasná psychológia náboženstva, IRIS: Bratislava 2001.

25. The Nizkor Project, http://www.nizkor.org/fast-track.html, 1. 6. 2005.

00000866015515750254151503104740
		X89      08.05.2007 - 12:48:02 , level: 1, UP   NEW 08.05.2007-12:48:02 len neviem, preco si autor nezelal byt menovany:) myslim, ze je aj ta jasne, o koho ide;) Slibuji, že odepíši všem.

0000086601551575025415150310474003766034
		1465      06.03.2008 - 02:26:11 , level: 2, UP   NEW Re: 08.05.2007-12:48:02 aj ja by som v tom chcel mat tak jasno ako ty :)