niektorych ludi mam naozaj rad a vazim si ich uz len preto, ze somnou nieco chcu mat docinenia. najradsej sa s nimi rozpravam, zdielam svet.

najlepsie ma naslo, ak sme si povymienali slova, mozno aj viac a nasledovalo: nezamenitelna radost z rozhovoru, blizkosti a vzdialenosti naseho videnia. doplnene pocitmi z nacuvania hudby, sledovanim stop inych poznavajucich a vysliapavanim novych dava zmysel. hadam to nezakriknem, ak poviem ze zivota. uvidime dokedy...