z nicoho nic som sa zobudil. zaskocilo ma svetlo, ktore vonku bolo a v nahlom zaplave pokracujucich a vracajucich sa myslienok z mojho sna som znovu a zas nedokazal uplne presne rozhodnut, co sa deje.. siel som si zapalit. iduc cez kuchynu mi hodiny visiace na stene poskytli uplne zmatocnu informaciu; vraj ze sedem hodin aj nejake drobne,.. rano? vecer? v tej strasnej neprebudenosti som sa uspokojil s odpovedou 'sedem hodin na obed, maj v pici, zapal si' ..hmm..

afektovana kolegyna, ohovaranie, podavanie si ruk s panom premierom a nechutna naivnost kombinovana s povyseneckymi predstavami v silnom kontraste s pocitmi, ktore vo mne vyvolal pan almodovar, zivotnou energiou jednej milej graficky a najkrajsim usmevom jednej buducej architektky, ktory som v poslednej dobe videl ....

piko? nie. nespavam, lebo mi chybaju ludia. nic ine by som nerobil, len spal. a spal. a raz za niekolko hodin by som sa uplne prelaknuto zobudil a mozno nieco zjedol.. niekedy. radsej nespim, citam, pocuvam hudbu, .. za dnesny vecer som sa naucil vytvarat honeypoty, presiel som si celu historiu kryptologie pocnuc caesarom cez enigmy a luciferov az po debilne rsa a teorie o vyuzivani kvantovej fyziky v tejto otazke, presiel som si nejake dalsie tutorialy o sql a materialy o sql injekciach, chaining proxy servrov, mozne bezpecnostne rizika pri pisani dynamickych stranok. dnes,.. a velmi uprimne sa sameho seba pytam, a vopred sa ospravedlnujem za vyraz, ale na aku picu mi to bude? veci, ktorym som pol roka vzad nerozumel ani trosicku mi teraz pridu uplne normalne a prirodzene. preco? nespim, citam, pravidelne kontrolujem telefon, aj ked cim dalej, tym menej, ci niekomu uplne nejebe a nesnazil sa mi zavolat. nie. a tak si kurva citam dalej a fajcim a sedim na tom balkone ..

mal by som si asi zohnat nejaky liecik na spanie a aj na tie zvysne stavy.. oni vsetci predpokladaju, ze ten foton je aj tu aj tam, no nikto nepredpokladal, ze nie je nikde. ze nie je.. a potom zas bude, pobavi vedcov, tak na chvilu, svojou pritomnostou a potom zas nic. jedine ze by hej, jedine ze by pri dalsom pokuse.

nas pan velkomozny sa nepozera do oci ani pri podavani ruky, pritom jeho slovny prejav je stale plne osobny. akurat sa do tych skurvenych oci nevie pozriet.. vzhladom na to, ze nanho aj tak vsetci nadavaju, sa mu ani nedivim. a zajtra isto iste poslu toho pseudopunkoveho trula len aby bola sledovanost vyssia. neverte mediam ani slovo. vazne nie, nech posobia akokolvek fundovane.

mam pocit, ze niekto je tu u nas v byte a uvazujem, ci by ma zabil, alebo si so mnou siel zapalit. na strechu.
o ano, ano, vylezme na strechu, zapalme si, pustime si soundtrack z todo sobre mi madre a placme. placme az do momentu, kym sa nevyjasni, kym znova neprideme na to, ze su tu aj veci viac nez krasne. a potom placme este chvilu, este raz,..

toto nie je, nemoze byt zivot. je to stav, ktory v celej tej svojej nepravidelnej vlnitosti prekryva zivot, ci jeho iluziu.

a mozno nepotrebujem "bratislavu" ale tiez nejaky taky "berlin"

mam na sebe tenky pulover, kratke nohavice, slnecne okuliare, v ruke cigaretu. je pol tretej rano a velmi sa bojim toho, co bude. ukludnuje ma len myslienka, ze nebude nic.

linux, dokumentacny projekt, sprava sieti.. a nahle som pred uradom vlady a uvazujem, dokedy to vydrzis. protestna hladovka. chcem len trochu spravodlivosti. ochranka zabavajuca sa na placucej starej zene s palickou a domovom v dvoch starych latkovych taskach. headline, leitmotiv pre dalsi sitcom..

a znova vsetko dokola. hudba, strach, neochota, ohovaranie, hudba, ..