ked prejdem ten novy most, co vyzera jak vlna, tak tam uz hned na jeho konci je tabula cunovo. je to ako keby som bol uz tam. vklznem do vody, do najcistejsej vody na celom svete, priezracnej ako vzduch, ako oltar panny marie ked by si ho robila ona sama. najprv si naplujem do okuliari aby sa nezahmlievali, vplyniem do jazera a ...
cez cele moje telo sa prevali jeden dlhy ton radosti ako ked si v nedelu poobede pustis druhu cast bachovej deviatej a v polospanku sa presuvas pomedzi svoje sny o vlastnej vynimocnosti a dotyka sa ta boh, ale tak zlahka, ze vidis zilky v listoch stromov a ziaden z tvojich prstov ich neposkodi. vo vode vzdy dakujem za to, ze zijem. len tak. nic viac k tomu nepotrebujem. hrozne dlho som sa bal pozriet dolu. ale teraz to uz pomaly skusam a zvykam si. najprv si dam par rychlych kraulovych temp, telo si to reguluje samo, svaly potrebuju zabrat, vtedy zijem simeckov dzin, vlastne casto zijem teraz simeckov dzin. ked idem hore kollarkom a slnko uz zachvilu pojde spat a mesto je uz prazdne, myslim casto na tie dotyky krehkosti s tou mladou silou, ktora moze tak vela urobit. to nas ucili vlastne aj v berline, ze europan hlada zmysel zivota a preto europske filmy nie su o zabave, zatial co american hlada cestu ako sa bud pragmaticky realizovat alebo omnoho dramatickejsie pritazlivym druhym pokusom (sancou). niekedy ked zatvorim oci, vidim vlky. a hladam niekoho kto sa so mnou bude rozpravat o tom co si myslim o svete alebo len tak. ked plavam rozmyslam o vseobecnom pochopeni, o tom, ze na to aby clovek pochopil system celeho zivota mu staci prvacky prirodopis. sedim na slavine, v rusovciach som si kupil do termopohara kopec zmrzliny a teraz ju jem, citam harryho pottera a pozeram sa ako nad sencom ide burka a blizi sa k bratislave, potom idem do kina na francuzsky film odvaha milovat a po piatich minutach nazbieram dost odvahy odist von lebo je to hrozna sracka. dostanem chut na mekdonald a topim sa v burke s cizburgrom v plnej davke vyraznych chuti (davaju tam mlete potkany). cakam na odpoved este asi do nedele. zase mam v hlave plyn. otraveny a paralyzuje ma. som modry a trapny. smejem sa ked sa vidim ako tam sedim. chcem byt svina sprosta. a nic necitit. a nic necitit. uz som urobil tolko chyb, ze ich mozem zacat predavat a istym ludom sa radsej vyhybam, lebo mi ich stale otrepavaju o hlavu. svojimi mudrymi pohladmi. mudre pohlady su horsie ako hrochy, horsie ako madam hooch. niekedy (dost casto) chcem vratit cas. potom sa pozeram rovno pred seba a vravim si: hovno, ide sa dalej, milujes bratislavu a bratislava miluje teba.