tak,

toto sa mi prihodilo pred tyzdnom.

trosku s pozdenim ale tujest:





Kuala lumpur (4:50am, 10:50pm CET)

Azia. Krasne roznorodi ludia. Sme v malajzii kde ludi zotnu pre prechovavanie drog. Moj wallpaper by mi urcite garantoval par rockov v miestnych vazeniach. A na tripy v prirucnej taske ani nemyslim.



Sydney (15:00, 7:00am CET)

Vsetko ok. Pristatie hladke, potvrdene nesmelim uznanlivym potleskom v kabine. Pod mrakom 16 stupnov. Poprchava. Asponze neleje a nie je pat ako v ba, pomyslame si naraz so stefiakopulosom.

Potom dlha prechadzka letiskom ku imigracnym. Stoji sa vo viacerych radach.

A zrazu kraaasny labradorik. Presne ako pasiarov dexter. Krasne zvieratko, len si tak bezkalo medzi ludmi ako zbavene zmyslov a vetrilo.

Zavetrilo mna.

Psicek si sadol predomna a sklabil sa mi do ksichtu.

“cekol ma” napadlo mi.

psovod dexta odviedol na kraj, nenavidel som ho, a hned sa pustili do opakovaneho vetrenia.

Zavetril ma opat.

Uz si bol kazdi isti.

Ja ze ma cekol

Psovod ze mam drogy.

Ludia naokolo (bolo ich dost) ze mam drogy alebo jedlo.

Dokonca s vedlajsej rady mi sympaticky cech s australskym pasom dobrosrdecne poradil aby som hned zahodil vsetko jedlo, vraj este nieje neskoro.

Iba sa usmievam: ake jedlo?, ved nesiem iba komp, fotak a cedka.

Som kludny ako nikdy v zivote. Lebo VIEM presne co sa stane:

Nechaju ma prejst imigracnym uradnikom a za jeho chrbtom, na australskej pode ma zastavia. Spytaju sa ci viem ze ma pes cekol a ze co si myslim ze cekuje. Odpovedam:drogy. Ano drogy. Potom ma prepustia aby som si vyzdvihol batoh. Hned ma odprevadia. K pultiku. Prehladaju vsetko, ale NIC nenajdu.

Tak sa aj stalo.

Fizel bol nekompromisny, ale ja som bol uprimny. Priznal som tuhe fajcenie z vcera v ba na rozlucke s kamosmi, ale na sebe nemam nic. Dokonca aj strasil otazkami typu? Ci som si sam balil. Ci nenesiem ziadne drogy? Ci je to moj podpis na imigracnej karte? Ano, nie, ano.

Bol som od toho jeden film.

Je zvlastne stat v letiskovej hale pri kovovom pulte na ktorom lezi obsah vasich vreciek, jedna taska na fotak, kabela na cdcka, taska na komp a obrovsky treksport. A presne viete kde je ten trip schovany.

Boli styri. Dva druhy. Kazdy zabaleny v hlinikovej folii. dve male kococky hlinikovej folie, na spodku dvoch filmoviek s este nenafotenymi filmami, medzi dalsimi siestimi, nenafotenymi filmami v kabele od fotaku.

Prve cekuje kabelu s cdckom a cedeckami.

To mi vyhovuje.

Aspon si utriedim ci prepadnem panike, alebo si to v klude vychutnam.

Nasledoval komp.

Stracam istotu. Ale som vo vnutri silny. Nemalujem si certa na stenu.

Kabela od fotaku.

Predne vrecko.

Pomaham otvorit dostatocne kabelu, a tak sa dostavame k filmom.

Dva filmi este v krabickach ignoruje, rovnako aj dve farebne v bielej,priesvitnej filmovke.

Modlim sa.

A je to tu: Otvara prvy cierno biely film, v ciernej matrosovnici.

Ziadna drama, ziaden cely zivot pred ocami.

Nic.

Lebo viem ze ma neceknu, nepripustil som si to ani chvilu. Nemal som vymyslenu ani jednu verziu.

Pan policajt film nevysipal. Iba zhora donho nahliadol, skotroloval jeho obsah.

Videl iba film, pod ktorym bol trip v hlinokovej folii.

A ja som si to vychutnal. Rovnako ako jeho podobne povrchny cek druhej inkriminovanej matrosovnici.

Niekto tam hore ma ma rad.