konečne bol piatok, premiestnenie číslo 1, z BA na juh .sk do metropoly, gde moji rodičia žiju. xvilkovy pokec o novej kvetinke, ktora desne smrdí a vyhľadanie návodu na pestovanie. volám kamarátovi, presun číslo 2: ideme von. výjazd po podaždených cestách a zastavenie sa v desno disco clube, gde bolo asi 4,5 človeka, ale nafajčené ako za 3 657 nervóznyx šéfov. akože, sama som fajčiarka, ale toto už bolo moc. potom. presun číslo 3: do podniku s trochu lepšou ventiláciou a pokec s kamošom, ktorý bol v USA. všeobecné sklamanie z jobu hajzipuczera :))) ale prežil. presun číslo 4: poslednou putikou tohto večera bol bar kamarátov Mirka a Aničky. Tri červené striky, zopár viet a domov. presun číslo 5: Spánoq, prekvapivo až do 12,13. Pršalo. Zase.

O 16,05 telefonát od kamoša, že dojdi nám na koncert. Tak o 17,30 stojím na stanici a presúvam sa po siestykrát zase do Blavy. Zo stanice presun číslo 7: do bytu, pobali? fo?ák a ís?. Pivko. Trapošenie. Nejaké milé pokecy. Uaaap, duaap, hej-ho. Koncert bol. Počuli sme. Napíšeme azda report.

Večer vínko, nejaké tie filmy a buvi v milej spoločnosti môjho drahého. Ráno, drahúšik hajká a ja si píšem papierový denník. Presun číslo 8: do roboty, pokec na irci, napísanie nejakýx vecí do roboty a irc a vyberanie hodiniek. budem ma? pekné swatchky:)

Presun číslo 9: večerné kukanie telky, jako starí manželia, divná bageta k nej kečup a víno a spááánoq.