mimoriadne prijemny vikend. velmi mi pomohol! momentalne sa citim ok a fit. vela alkoholu, vela myslienok, slov, a aj pocitov. prijemne...



v piatok to nevyzeralo velmi nadejne -- poslal som dvanast smsiek, odpisal len trpaslik, ze je doma. nakoniec sa ale podarilo zbuchat udernu trojku a o siedmej sme si dali v karlovke spicha s quaxom a motom. prisla aj zuzana lebo som ju nejako omylom zaradil do skupiny "hullici". bola velmi pekna s tymi jej bug fucking gun ocami. kto sa na nu nenamota, nie je normalny! ale vsetci to uz mame za sebou -- mozno len okrem mota, ale to je extremista psychickeho samotriznenia -- takze si davame bacha. no, flirtoval som s nou, a nie malo, ale vzdy a stale opatrne, tak, aby mi nedala ziadnu nadej. bolo to zabavne, vsetci sme sa bavili, pili sme malo a ucet bol jeden z najnizsich v historii. tusim ani tri stovky.



muvli sme sa do mlynu a cestou sme sa rozpravali. quax so zuzkou, ja s motom. velmi fajn pokec sme hodili, moto ma nejaky bug s ludmi, chce sa odstahovat z planety. som profesor, ucitel, mentor depresii, ale nakoniec sme to nedoriesili, lebo moto sa hanbil rozpravat o tom, ze sa boji ludi, ze ich nenavidi. to mame vsetci z tej skurvenej gandze. styri roky bol fun, a paranoidny budeme do konca zivota. musim za nim skocit niekedy, dokoncime debatu pri fajke alebo bongu.



v mlyne sme sa so zuzkou na seba vkuse pozerali a vsetky tie veci okolo toho. ved to poznam! nerobim si iluzie, ze tym nieco sledovala, je to len ta jej nevedomky-namotavacia povaha. ked sme boli sami pri stole, opytal som sa, ci mozem ist spak k nej. vobec ma neprekvapilo, ze v pohode suhlasila. ja neviem, co si mam o nej mysliet, ale ona bola asi naozaj presvedcena, ze sa potrebujem niekde vyzspat. ale to je jedno, lebo potom som uz pil len kofolu a ked sme to zapichli, bol som kompletne triezvy. a moto, ten ziarlil ako kon, nevedeli sme sa ho zbavit este pol hodinu pred amerikou.



ked sme k nej prisli na zibu, pat minut som traposil, nevedel som co chcem, vedel som, co sa mam opytat, a bol som uplne triezvy. uz by to bolo cele len o tom, ze som s tym pocital... nakoniec som sa jej opytal, ci ju smiem pobozkat, chvilu bola ticho, potom posepkala, ze nie. vydychol som si. rozpravali sme sa asi hodinu, ale len preto, aby sme nieco robili, aby sme hned nesli spat, alebo take nieco, neviem. bolo to fajn, tesil som sa ako to dopadlo, bolo to prijemne.



rano o siedmej som sa premiestnil z postele v mlynskej doline do postele v novom meste, este som sa osprchoval, a spal som v byte so zenou, ktora ma nikdy nedostane.



vstal som nejako o jednej, a uz o tretej volal rado, ci som sa poriadne najebal, lebo ak nie, tak sa o to mozem pokusit vecer u neho. tak som sa pokusil! zbehol som este do polusu, kupit nejake handry. rifle a natelnik. ta predavacka to tak nazvala. bola zlata, lebo nohavic som si vyskusal asi desat a mala so mnou trpezlivost. uz si zo mna zacala robit srandu. zlata holka.



zobral som nejake vino, fernet a vsetky tie nepovinne veci ako nealko a slane. skoro ma zlomilo, ked som si to nalozil do vaku. a siel som!



rado bol uz nacaty, ked som dorazil, quax mal prist az neskor, tak sme sa pripravili a zacali kalbu. bal som sa, ze budem s radom sam. akoze, je to moj velmi dobry kamarat, ale preukrutny introvert, a ked sme sami, dost tazko sa vieme porozpravat. a to ma stvalo! tak som si dal zavazok, ze to dnes zlomime a vsemozne som sa snazil udrziavat komunikaciu. najskor sme sa bavili o robote a takych blbostickach, ale nakoniec sme hadzali dost tucne pokeci. pomohla aj telka -- ak tam ukazali nieco zaujimave, tak sme sa o tom rozpravali. viem, bolo to este stale trochu strojene, ale aj tak velky pokrok. prijemne! potom prisiel quax a museli sme sa trepat do tesca, lebo nic nedoniesol, vypil vsetko vino a zjedol vsetky chipsy.



no, a potom to uz bola klasicka najebavka. rozpraval som im o holke, s ktorou som si vkuse smskoval, o zuzane v piatok... a tak. vydarena akcia. citil som sa velmi fajn.



quax odisiel niekedy o druhej, ja som planoval prespat, tak sme este s radom zakvasili pred telkou a debatovali o kadecom. a uplne na zaver sme cekli nejakeho lyncha o manikovi, co cestuje do susedneho statu na kosacke. ale to som uz bol naozaj na srot a pamatam si len, ze sa mi ten dedko velmi pacil, ze tak by som chcel vyzerat, ked budem mat sedemdesiat.



aj s tymto dennikom som spokojny. som v podhode. s ba sme to vyriesili tiez k akej-takej spokojnosti oboch stran -- ja som na seba hrdy, ze ma o mna zaujem niekto ako je ona (a to je fakt!) a ona to uz imho rozdychala a tesi sa do australie. smskovali sme cely vikend, aj som jej volal, ale fokin orange, nepocul som ani hovno. ale bol som rad, ze pocujem jej hlas, aj ked neviem, co hovori. stale na nu myslim, ale uz to nie je ten pocit viny alebo neschopnosti. jednoducho ju mam rad a vela pre mna znamena. a je mi fajn, ked na nu myslim.



sexualna frustracia, pocity uzkosti a vsetky moje oblubene pocity na chvilu ustupili do uzadia. velmi dobre to viem aj ja aj oni, ze sa zase vratia v plnej sile, ale tento vikend dal silu aj mne. som silnejsi. este raz si musim povedat, ze som v pohode. a ja som!