myslel som si ze ked sa konecne sam doma v pokoji opijem, budem moct pisat.



tvorit.



nemozem. proste neviem. nejde. neviem.



ale aspon si zapisem co posledne dni riesim.



az pod natlakom tvrdych a nezvratnych faktov mozno postupne sameho seba uz v coskorej dobe presvedcim ze:



a) nie som najskaredsi muz na svete, su aj horsi odo mna, mam obe ruky aj nohy atd.



b) nie som najsprostejsi muz na svete. su aj blbsi, s ucnovkami co sa v zelenych bomberach biju v trnavke v diskobare.



c) nie len ja mam divne stavy, depky, nechut komunikovat, alebo sa snazit pretvarovat pre dobro niecoho - su aj otrasnejsi co biju manzelky a rozbijaju bytove zariadenie a hadaju sa kvoli kazdej blbosti.



a mozno mi to raz pomoze si vyriesit nejake komplexy. ano. mam pravo na dobre vyzerajucu inteligentnu modelku s krasnym usmevom a nadhernymi velkymi ocami, ktore budu patrit iba mne. ano, mozem a smiem mat krasnu zenu, ktora sa mi bude NAOZAJ pacit a ktoru budem mat rad a takisto ona mna. NIE, nemusim robit kompromisy a zacinat vztahy a veci so zenami ktore sa mi "tak celkom nepacia, alebo mi na nich nieco nesedi" len kvoli tomu ze si myslim/poviem "ale ved bud rad ze mas vobec toto". ano, musim sa prestat bat chodit do konfliktov a istych sukromnych subojov s inymi muzmi. NIE, ni je samozrejme prepustit zenu ktora sa mi paci niekomu inemu len preto ze aj on ma o nu zaujem. nie, on nie je ten lepsi.



nie, nezlomim ziadnej zene do vztahu s ktorou idem aj ked si tym nie som na 100% isty srdce natolko ze zacne nenavidiet vsetkych muzov a zalozi si lesbicky casopis.



tohto vsetkeho sa musim zbavit.



alebo nemusim a mozem byt na seba nasrany za to kolkokrat som sa uz vzdal do konca zivota.