som si začal tak trocha žiť v Prahe, len je to kúsok zložitejšie, než som si myslel...

Sny bláznov čo našiel si
v krabici od túlavých topánok
spustili letný dážď
No miesto mrakov
len to čo v hlave máš
Tie kvapky slobody
stratenej v mračnách pochybností
dnes stekajú Ti po tvári
Vietor mal rany hojiť duši
no stromy čo na zem zvaliť musí
kradnú tej lesnej ceste povab
Jej krásna tvár Ťa sem v snoch zvala
a víla noci tajomne sa usmievala
Len v diaľke svetlo
zažaté túžbou zvrátiť osud bezvýznamný
vedie smer krokov
vysnívaný...
Nedovoľ vetru
sfúknuť sviecu smeru
Stratíš tú vzácnu nádej
skor než sa nájdeš
Raz ráno
keď celkom zo sna vstaneš
hviezdy zdanlivo bezcielnej noci
osvietia cenu všedných vecí.