nechceme sa iba necinne prizerat, ako sme vtahovani do sedej

pritomnosti, transformovanej v okamihu na davno zabudnutu

minulost, stat sa nemysliacou sucastou konzumneho mechanizmu

spolocnosti.



nechceme prichadzat kazdy den zo sedej prace, po sedych

uliciach do sedeho bytu. jest zradlo zo supermarketov, mat

velke pivne brucho. obliekat si stale tie iste sede saty,

zit svoje sede zivoty a jedinou farebnou vecou v nasom

nudnom a prazdnom byti bude tv.