ako sa mozem niecoho bat az tak velmi, ze po tom tuzim? ako mozem mat nieco tak rad, az mam z toho panicky strach? ako mozem mat na jednu vec dva protichodne nazory zaroven? je to uz schizofrenia, alebo este nie? zmatenost moja kazdodenna!



...a strach! zmatenost a strach, strach a zmatenost. je mi na grcanie zo seba sameho, zo vsetkeho okolo mna, z ludi, z veci, zo slov, a hlavne z pocitov. hovorim slova, ktore mi ublizuju, robim veci, ktore mi ublizuju, citim pocity, ktore mi ublizuju. stretavam ludi, ktorym ublizujem...



potrebujem naozajstnu rovnovahu, nie takuto, na hrote. ani nie na hrane! len cakam, na ktoru stranu sa zjebem. aj tak sa uz neviem dockat, lebo toto je nahovno rovnovaha... ani hore ani dole, je to jedno, je to bezvahovy stav, nie je hore ani dole, je len zle a horsie!



chcel by som niekomu darovat svoj mozog. vziat ho a dat ho svojmu najvacsiemu nepriatelovi. ale ved nemam ani priatelov, kde by som nabral nepriatela?!



a srdce, to by som tiez niekomu dal... ale bolo by mu nanic, uz je nanic, nefunguje, je dojebane, dobre len na pumpovanie krvi, onicom... a robi podtlaky! tazke podtlaky!



mam toho tolko na rozdavanie, ale vsetko je to nanic, nikto to nechce ani zadarmo... a ked ano, tak si to rozmyslim. co mi uz nacisto jebe?! nedokazem uz normalne rozmyslat, uvazovat, citit?! citit?! coze? ci... co?



len toto ma bavi, len v tomto sa vyzivam. deluzie, nihilizmus, beznadej. to je to, co mam naozaj rad, co milujem, k comu citim nieco ciste a pravdive! zbytocnost moja kazdodenna!



ale ja som silny jedinec! vsetko to pekne pospajam kusok po kusku, stmelim pretvarkou, a je to fajn. dost fajn na to, aby som dokazal vyjst z bytu a prist do roboty bez toho, aby sa to niekde po ceste cele rozpadlo, aby som zostal lezat niekde na chodniku zo vsetkym tym bordelom okolo seba. tu srdce, tam mozog, aha, tamto beznadej, a aj zmatenost je tam!



ty mi davas identitu! vzdy inu. ty si moj charakter! len lepsi a lepsi. si mojou dusou! nie, dusou nie! o tom nic neviem... kazdopadne, pretvarka moja kazdodenna! kde by som bez teba bol?



jasne! to su moje tri kapitalizacne piliere: zmatenost, beznadej a pretvarka. tak to som ja! to je moja trojjedina osoba! ako moze clovek poznavat inych ludi, ked najskor nepozna sam seba?! ale teraz uz viem kto som, co som! zmatenost mam v mysli, beznadej v srdci a pretvarka je mojou koznou sustavou. je to nadherne! som na seba hrdy! teraz mozem bez starosti vyrazit medzi ludi -- vsetkym budem hovorit pravdu, rozdavat lasku a uprimnost bude moje druhe meno!