total descendants:: total children::0 |
Nishida (Kyoto-schule 2006) Nishida (1870-1945) sa zaoberal existencializmom a idealizmom nemeckej skoly, porovnavajuc ich s myslenim zenu. Nirvana znamena nekonecno. Je to jednota stavov zivota a smrti. Pre Dogena tento stav bol na podobnej metafyzickej urovni ako synteza bytia a nebytia u Hegela. Koncept nirvany nebral ako opacny vo vztahu voci beznemu zivotu, ale ako jeho aktualizaciu. Poznanie na papieri je mrtve. Len v ramci zivota je zive s prenasanim na ciny. Skutocnost sa delit neda. A aj nirvana musi byt sucasne poznana i prezivana. Ide o hlboky pokoj. Ten musi clovek prejavit aj v hektickom stave bezneho zivota. Pradzna (pohlad na stav nirvany) je uchopitelna vsetkymi. Je vecna. Je to prejavene v duchu cloveka. Platon to delil, nirvana bola vec ideji a svet zas vec zivota. No podla Dogena nirvana oba svety spaja. Syntax, semantika a semiotika su k porovnavaniu nutne. Sprvu treba k tomu presny preklad. Vo filozofii je specificka vztaznost medzi slovami, co riesi semantika. Inak sa mozu do prekladu dostat frazove vyznamy a zmenit vyznam. Semantika skuma rec aj kulturu, ako rec pouziva. Na tretej urovni semiotiky zistujeme, ako sa s tym este nalozit da. Zivot je utrpenie (duhkha). Avsak je to nielen bolest, ale vobec snaha mat radost, co je dosledok toho, ze kazdy radostny byt chce. Clovek zije medzi polmi nadeji a sklamani a vysledkom je nepokoj. Vsetko, co zazijem medzi tuzbou a jej naplnenim, je utrpenie. Nejde o 'riesitelnu vec', ako chorobu ci zlo v krestanstve. Ide o vlastnost bytia. Kazdy ma problemy a otazka znie, ako s nimi zit nadalej. Buddhizmus predstavuje aj zvlastny pristup k logike. Ked na prvy pohlad porusuje vety o identite ci vyluceni tretieho, pokusa sa myslitel uputat pozornost na urcite predikaty, resp. mozne situacie, v ktorych sa objekt vyroku moze vyskytnut. Cinania len neradi davali jasne tvrdenia a snazili sa poukazovat na relativnost. |
| |||||||||||||||||||||||