Rawls (socfil 2005)

Ked jeden spotrebu zvysi, druhi ju zvacsa neznizia. Verejny statok by mal byt tak pocitany. Cim viac ludi pravidla dodrziava, tym je vacsi. O niektorych veciach sa ale ukazuje,
ze potrebna je suhra vsetkych ludi zucastnenych (napr.trirema).

Vonkajsi ekonomicky vplyv (teda tzv.externalita) zasahuje produkciu ak je vysoka. Napriklad pozitivna utilita (zisk) ostava podnikatelovi, pricom negativna (napr.spina) nim je nekompenzovana. Problem je pokial ide o relativny bod, napr.kvet je pozitivnou externalitou, ak nieje clovek alergicky.

Verejne statky prideluje moc. Teda politika sice vedie distribuciu, no nie vyrobu. Prava su zalozene na prave konat (liberty) a naroku (claim). To mutia prijat vsetci, spochybnenie plot prav ruca. Ostavaju problemy vo vnimani prav a konflikte zaujmov v ramci prav.

f - moze sa fajcit
nf - nemoze sa fajcit

f nf
fajciar 1 2
nefajciar 3 4

V pripadoch 2 a 3 nastava konflikt. Ak su fajciari neagresivni a panuje nf (koncepcia 'nesmu fajcit', 2), ide o menej silny stav ako 3. Akter v 2 nieje zainteresovany.

Teoria prav vychadza z konsenzu. Pokusenie cierneho pasaziera by narastom ho nicilo. Cim viac osob zakon prijme, tym je pevnejsi.

Tvorba zakona vyzaduje aspon subjektivne pravdivu informaciu. Tymto sa dava moznost manipulacie. Moze viest ku konfliktu prav a tym i realokacii prav.

Ludia sa organizuju a skupina je ako dalsi samocinny akter. Akter vnutri systemu ma len ciastkovu silu, a tak sa skupina javi ako autorita. Vznika prislubom alebo hrozbou ako pravo na kontrolu druhych. Je mozny ale rovnako presun prav, napr. u deti. Nikto nema pravo konat lubovolne.

Z nedobrovolnych autorit mame tu otroctvo, patriarchat, a v demokracii moznost presadzovat pravo voci tomu, co zasahuje moje vlastne, obrana. Nedobrovolny autoritativny vztah ma moc statu voci osobe ako akterovi. Jeho moc vynucuje pravny konsenz.

Autorita je vzdy prijimana posudkom utilitaristickeho myslenia. Akter bud sa vzdava kontroly a ocakava len v ramci spravodlivosti (tzv. komuna), alebo poziadavka kompenzacie s kontrolou (napr.mzda). Charizma je schopnost vyvolat konanie, ked dojde k dezorganizacii (chaos, sekty, rozklad, laska...).

K prvotnej organizacii (teda ustave) dospejeme vytvorenim stavu, kde obcania nevedia nic o druhom. Takto vznika tzv.originalny stav, ked moze vzniknut spravodliva dohoda. Kvoli nepoznaniu druhych sa tu vylucuje moznost uprednostnovania.

Peniaze su delitelne no pravo sa zaobera nedelitenymi vecami. Volenim participujeme na nedelitelnom konani.


modus vivendi
rozumny pluralizmus
prekracujuci konsenz

spravodlivost

Liberalizmus sa rozvijal najma vo viktorianskej ere anglickej civilizacie. Nastup totalit ale bolo jeho zlyhanim kvoli nespravnemu zadaniu rozsahu slobody. Prezil jedine welfare state.

Verejna koncepcia spravodlivosti, dh prijata kazdym zaroven vedie podla Rawlsa k vhodnej strukturalizacii v spolocnosti. Povodny stav je ludstvo v nevedomosti, nikto nevie co z coho bude mat. To tvori zavoj moralnej svojvolnosti. Konat budu pre zakon o sebe, nema tu nikto motiv zisku.

Z toho vzislo koncipovanie nerovnosti ako druheho zakona po rovnosti. Nech najmenej zvyhodneni su najviac kompenzovani. Rovnost zabezpecuje volne vzdelanie. Dalsim principom je zabezpecenie materialnej distribucie na uroven zabezpecenia dostojnosti ludskej.

Definicia dobra je aristotelovska. O sebe moze byt len formalne, kazdy ma inak osobne dobro. Toto ale musi byt v ramci spolenskej spravodlivosti a tak aj demokratickej rovnosti. Takto nieje zarucena len sloboda volby ale s nou sloboda konat. V inom pripade nieje mozna kooperacia, kedze postup jedneho zamedzi druhym.

Komunitarizmus predpoklada, ze tu nieje nutne stale upresnovat zakon spravodlivosti cez stav nevedomosti, ale cez stat. Rowls uklada namiesto tejto namietky ustavny konsenzus alebo prekryvanie sa myslienok bez absolutnosti jej pravdy.

Rorty namieta - nijaka spolocnost bez myslienky moralnej pravdy neprezije. Moralny sud ahistorickeho cloveka ako produktu spolocnosti je neprijatelny. Politicka koncepcia musi odrazat historicku prirodzenost. Preto musime najst princip vzniku moralky.

Bud je jej zdrojom cnost, spolocna hodnotova orientacia alebo system spolocenskej zmluvy (liberalny typ).
Stat uprednostnuje koncepcie podla hodnoty, prijima avsak cloveka ako 'seberovneho'. Kedze si ale mnohi mozu vybrat zle, crta sa osvieteny despota ako urcovatel hodnot. Nieje teda ani univerzalne ani exkluzivne dobro, len spolocne zistene - kulturna skusenost.

To ma stat poznat, a to ucit ako zaruku dostojnosti. Komunitaristi pripajaju, ze clovek sa musi k nej prisposobit, lebo nase volby su velmi obmedzene, na vyber mame z neraz podobnych, i ked pripadne pocetnych alternativ. Clovek si preto musi sam chranit priestor sebaurcenia. Len v nom - komunite - prejavi slobodu. Ak ma koncepciu spolocneho dobra, moze existovat. Stat ma chranit pre nich priestor.

Mozu byt tri druhy komunit: 1.tzv. komunity miesta,2.komunity pamati (narod, rod, tradicia), a napokon 3. psychologicke komunity (kde je aj spolocna cinnost, napr.rodina). V tej je clovek najslobodnejsi.

Moralka su 1.pravidla prijimane vsetkymi, 2.neutralne voci moznosti konkurencie, 3.neutralne v nazore na sposob zivota a 4.tykajuce sa jedinca. Tu sa odstranuje socialne drobenie. No rozhodujuce je od koho tieto pojmy beriem - a ma to byt sposob zivota spolocenstva. Respekt je pri tom podmienkou moralneho konania.


Rawls (Geschichte VI 2006)


Pokusal sa ozivit etiku, ktora este od Traktatu stala. Podou pren mala byt podstata ustavneho statu, jej dovod a legitimizacia. Definoval jej 2 hlavne principy, co maju byt v rovnovahe:

1.
Kazdy clovek ma pravo na tak siroku schemu zakladnych slobod, aby bola kompatibilna s takou istou schemou u vsetkych ostatnych ludi.

2.
Socioekonomicke nerovnosti sa maju zhodovat s 2 podmienkami: naplnovat
maju najvyssi ocakavatelny benefit pre najznevyhodnenejsich, a zaroven byt napojene na urady a pozicie, co by boli otvorene vsetkym - v ramci podmienok prilezitosti.


Etika uz nebola skumana ako nieco objektivne, nieco vedou popisatelne, ale ako vysledok kulturnej rozpravy ci zvyku. Spravodlivost nevychadza
z abstraktnej logiky, ktory by mali prijat vsetci.

Ako vytvorit pravo, v ktorom sa da si zdovodnit urcity cin tak, ze je naraz pravne nezavadny aj vnutorne dobry
je jej hlavny ucel. Nejde o metaetiku, co tvori logiku pre etiky, ako u Kanta.

Rozdiel oproti feudalnemu svetu, kde sa pravo drzalo vdaka kontinuite, je v tom, ze kazdy policky cin potrebuje byt pravne zdovodnitelny. Dolezite je, aby sme nevedeli, co je dokonale eticke riesenie.

Ide o hru veil of ignorance, neviem, co chcu ini, a tak obmedzujem radsej aj svoje ego. Tu musi vzniknut urcity konsenz, kde nikto neciti ohrozenie, takze suhlasi. Ak je veil 'originalny stav', tak unikanie vyssiemu riziku zas principom jeho zmeny.

Tezy sa stale menia a podstatny je smer, ci vedie k rovnovahe principov kompatibility a zvyhodnovania tych v prirodzenej nevyhode. Pozicia, co potlaca, je stanovisko meritokracie.