Úplne chápem rozhorčenie...

Akurát minule mi kamarátka vravela, že nejakí hakoši dokopali jednu známu (museli jej šit hlavu) a další chalan musel íst na niekoľko dní do nemocnice, jak ho doriadili. Polícia, samozrejme, ako ostatne vždy neurobila okrem formalít a podobných sprostostí vôbec nič. (A to by som mohla ešte dlho rozprávať o podobných zážitkoch mnohých ďalších kamarátov, alebo o svojich vlastných, ktoré som stihla nazbierať počas niekoľkých večerných jázd autobusom číslo 95 smer Petržalka a cestou do (a z) mojej drahej školy nachádzajúcej sa v "samotnom srdci" podobnými individuami zamorenej Vrakune.)

Je to síce smutné, ale ja sa nad takýmyto útokmi už prestávam čudovať. Nackovia sú skrátka ľudia, ktorým robí zaťazko aspoň občas použiť vlastný mozok, ľudia bez vlastného úsudku ktorí nikam nepatria, ale chceli by a preto (alebo z iných rovnako šibnutých pohnútok) sa pridávajú do niečoho, čo neviem označiť ako kulty sily. Pre ostatných niečo nepredstaviteľne vzdialené a nepochopiteľné. Rovnako ako to, že polícia na podobné veci z výšky sere (dalo by sa o tom povedať niečo výstižnejšie???). Samozrejme okrem punkových koncertov, ktoré sa už poriadne nezaobídu bez jej prítomnosti alebo pravidelných kontrol "tých, čo vyzerajú ako neonacisti" (rozumejte punkerov, skinheadov a predovšetkým Oi!káčov).

Dalo by sa o tom písať ešte fakt dlho, ale uzavriem to asi takto:
Mám malú, 14 ročnú sestru. Jediné, čím sa trocha odlišuje od ostatných sú akurát k nej neodmysliteľne patriace číňanky a občas možno arafatka... Decko, vyzerá ešte mladšie ako je. A toto mi chodí zo školy pravidelne vystresované, že na ňu kričia nejakí kokoti... Keď sú už schopní ublížiť niečomu takému, tak naozaj neviem, až kde to má hranice...