vcera som bol pit s dvoma amikmi.



na drzovku som sa ich spytal, ci uz im nelezie cely ten cirkus okolo 911 na nervy a ci im nevadi, ze sa uz asi tyzden neda pozerat telka, lebo je to toho furt plne.



"no! it was a big tragedy in which everybodyu was involved"



ok. zohnali mi travu, isli sme za dilerom, zhulili sme sa. isli sme do baru. dal som si budweiser. moj prvy.



zacali sme sa za barom bavit s kerri o tom preco a ako teda ti amici.



mysli si ze su najlepsi a najinteligentnejsi narod na svete. najsilnejsi atd.



mozno ma pravdu, premyslam zhulenou myslou. fakt je tu dobre. vsde tu maju elektronicke picovinky, techniku, na vsetko maju liek, na vsetko maju pristroj. mohli by rozbit hciktoru krajinu keby sa nasrali.



vysvetlil som jej, ze mi nevadi a nich nic. nech si maju kulturu aku maju, ale ze ma najviac sere ze si neostanu uz seba v amerike a netlacia si tie peniazky spat do seba a nestaraju sa o cely zvysok sveta.



povedala ze sa musia starat, pretoze v mnohych krajinach sa zije v bezpravi a pod diktaturou a oni s tym musia nieco urobit.



vysvetlil som jej ze mnoho ludi ma pocit ze to robia pre peniaze, ktore vytazia z obsadenych uzemi, kde si nasadia ludi akych chcu. vysvetlil som jej ze moja krajina zila 40 rokov zil v socializme a v bezpravi a ziadny amik o nas ani nezakopol.



mal som jej chut povedat, ze za celym wtc stoji ich podpora izraela a v konecnom dosledku skurveni zidia, ktorych je amerika plna a ktori si len zhrabavaju peniaze a peniaze a peniaze, ale nechcel som zniet ako rasista. a este si chcem trnto svoj nazor nechat ulezat v hlave.



no. dost o politike.



dneska bol celkom ok den. robota sice nudna a trapna ako vzdy. zase som si uvedomil, ze som len posrany odnasac smeti za 5 korun a mal som z toho troska depku. zase som si uvedomil ze som nechal 800 dolarov v kalifornii, ktore som mohol radsej splachnut do hajzla.



ale uvedomil som si, ze to co mi povedala saska, ze som este maly chlapec a decko atd... je blbost. maximalne co mi moze povedat je, ze robim veci ktore ju nebavia a nezaujimaju a mna nebavia veci ktore ju... a ona nie je ochotna tento stav tolerova (ja bohuzial ano, pretoze si myslim ze na tychto, podla mna malickostiach svet nestoji) no proste s deckom to nema nic spolocne. myslim si totiz, ze ked je naozaj zle, alebo ked stoji predo mou nejaky naozaj vazny problem, viem ho riesit, viem sa mu postavit, viem sa zachovat ako "dospely clovek"... takze tak...



ale nic. to nic nemeni na tom, ze proste nie. nebudeme spolu atd... a na tento stav si musim zvyknut. je to tak.



zacinam mat pocit, ze mi na tom celom nevadilo ze ju nebudem mat, ale to ze ju nebudem mat ja. t.j. ju bude mat niekto iny. t.j. ten niekto iny je LEPSI odo mna. t.j.... smrdi to komplexom... smrdi to nizkym sebavedomim... a obavam sa ze to smrdi spravne....



potrebujem si toto pisat. potrebujem o sebe premyslat. potrebujem sa dostat uplne do hlbky, najst v sebe to najnusnejsie, najtmavsie a najtajnejsie, vytoiehnut to von, poobzerat si to a pomenovat to. pochopit priciny, odstranit nasledky. mam pocit ze moj egocentrizmus (nie egoizmus!), to ako vela rozpravam, moja naladovost, moja obcasna protivnost k ludom a uzatvaranie sa do seba moze mat spolocnu pricinu.



chcem tie veci odstranit. nie kvoli ostatnym, kvoli sebe. su tovlastnosti, ktore sa mi na mne nepacia. neumoznuju mi komunikovat a spolupracovat so svetom tak ako by som si predstavovat. chcem sa priblizit k ludom, chcem sa dostat do nich, chcem ich pochopit a pomoct im. chcem vediet rychlo a jasne definovat, najst problem a skusit ho vyriesit. chcem pochopit svet. to je dolezite. nechcem vynikat v ziadnej z konkretnych veci, chcem vynikat v kalokagatii. chcem mat vyrovnane skore vo vsetkych disciplinach, namiesto vysokeho v jednej a nizkych v ostatnych.



okej. plan je to pekny, je cas na realizaciu.