dalsi nanic den! zase ta ista holka v trolejbuse! uz mi lezie na nervy! som do nej taky zalubeny, a ona si ma vobec nevsima! co mam urobit, aby sa na mna pozrela?! uz ma vazne zacina stvat! ale neskutocne! davam jej poslednu sancu, a ak sa na mna zajtra neusmeje, ked vystupime, kopnem ju do clenka... no co? aj to je sposob ako zaujat pozornost, nie?

vlastne tento den ani nie je az tak nanic. nanic su vsetky, a tento je len rovnaky... uz nevladzem! citim sa osamely, neskutocne sam! mam priatelov, ale ked som s nimi, nieco mi chyba. mam rodinu a vsetko, ale stale nie som spokojny. som velmi osamely! jedine, co potrebujem, je clovek, ktoreho by som mohol objat, pobozkat, zahrnut pozornostou, mat ho len pre seba... boze, ako velmi po tom tuzim! a ona sa na mna ani nepozrie! ako jej mam ukazat, o co vsetko prichadza? keby ma mala (a keby som ja mal ju), bola by neskutocne stastna (spolu so mnou)! prichadza o nekonecne stastie, a vobec o tom nevie... som nestastny! chcem, neviem, asi, mozno, som mimo... len to citim, nema to meno...

moj zivot je taky prazdny, zijem zo dna na den, chodim medzi ludmi ako namesacny, nic sa so mnou nedeje... je to take hlupe... ludia okolo seba chodia, kolkokrat sa stane, ze prejdu vedla seba bez toho, aby vedeli, ze su stvoreni jeden pre druheho. a uz sa nikdy neuvidia... a ja ju stretavam kazdy bozi den! a pritom v tom nie je ziadny rozdiel! teda, ja si to uvedomujem, ale to nestaci! musi to pochopit aj ona! co mam robit?