A tak som lezal na plazi v Barcelone, unaveny, a zpraseny z polovicky warholovho kecupu co mi Kvido pred hodinou dal.

Pocul som krik, odbabusil som sa, par metrov odo mna stoji rastaman a nieco na mna krici, "come here, come here" neviem ci to hovori mne "you, you, come here, not them, they are bunch of assholes" ukazuje na ostatnych, neviem preco.

Vstal som k nemu a rozpraval sa s nim , chlapik ma 39 rokov, otec from Surinam, matka from Jamaica, narodeny in Holland, 12 rokov sa tula svetom, "this sleeping bag and radio is all I have" a predava hasis. Bali jointa za jointom, pocuva jazz, ale miestami je zvlastny, citim v nom, citim v nom, iracionalne zlo?

"You know man, I'm writing something like a book from this trip, and you will be in my book"

"How come that I will be your book? You know me for fucking 10 minutes and you say I'll be your book." krici na mna.

Atd. atd. chlapik je zvlastny, stale si v tej svojej vykyslenej hlave hovorim "iny kulturny kontext, iny kultrny kontext, asi tazky zivot"

"Are you happy?"

"Sure I'm happy"

A zrazu nam zacne vsetkym hovorit ze sme "bunch of jackass", Kvido, Havran ani ja nechapeme, zjavne uz dalsieho speka neubali, odchadzaju, ja tam este chvilu zostavam, pozeram sa mu do oci, chlapik deklaruje ze "this is free beach and therefore you HAVE TO GO 5 METERS AWAY" a mne zas raz jasne ze clovek sa moze tulat svetom starocia a predsa nic nevidiet , ze sloboda je stavom mysle a nie otazkou metrov na plazi barcelonskej.

Odchadzam a pytam sa ci su to jeho topanky co pri nom lezia, ak ano nech si ich radsej schova,

"Are.these.your.shoes?"

"Fuck.off.jackass"

"Are.these.your.shoes?"

Chlapik zdviha topanky a hadze ich do vody za par minut prichadza Evka, pyta sa kde ma boty, "preco si hodil jej boty do mora?", "Because you were making jokes of me!", preboha tomuto Babylonu uz asi fakt nic nepomoze ked zfajceny stary rastaman nedokaze verit vytripovanemu pubertakovi, skacem do vody, mam tie Evkine boty, vsetko je ok, iba ja som mokry a ztripovany a uterak mam v autobuse.



Prechadzali sme sa s Kvidom po nocnej Barcelone, decentne vykoneny, kvantovka, casoprostor, Wittgenstein a linguisticke modely, buducnost a zmysel veci, holky, holky, tie krasne stvorenia ktore SU, to vsetko sme riesili a samozrejme ze sme nic nevyriesili ale debata to bola prijemna v tom meste Gaudiho.

Barcelona

je

mestom

Gaudiho.

V ten den ked som sa prechadzal Guellovym parkom a zongl-zongl-zongl-zongloval som cely den, cervene okuliare, tie lopticky su v tom cervenom uplne ine, (standing above it all, or standing aside, perhaps?, clown asked when he gave phenomenoscope to Hackworth), Guellov park, uz viem preco si Gibson v Idoru vybral prave Guellov park, kolko bude trvat kym ho niekto v 3D vymodeluje a nebude jednoduchsie nechat niektore objekty vymodelovat svoje fraktalove listy podla nejakej iteracnej rovnice same, bude ta palma potom modelom alebo palmou?



Sagra de Familia. Skvost. Perla dalsieho hraca so sklenenymi perlami. Vobec by ma neprekvapilo ked ju dokoncia na vianoce roku 2012. Pocitacovy plan je nieco medzi mandalou a templarskym krizom, a tam dole v muzeu sa skryva masivna drevena truhla obita kovom, srdce buduceho Chramu, nieje to temple of Sagra de Familia, ale Temple of Sagra de Familia, vybudovany z dobrovolnych darov, nezavisle od krestanskej cirkvi, Gaudi, preboha toto je Salamunov Chram veku vodnara, ta drevena truhla, Archa Umluvy, preboha, dalsie miesto kde sa jeden vek konci a druhy zacina.



This brain dis.function is not temporary anymore. It is permanent mindfuck.