24

Den utiekol ako voda do ktorej som sa hodiny potapal medzi kapitolami SnowCrashu (jedesh Neal, uz mi nikto nevykeca ze Diamond Age nieje pokracovanie Snow Crashu) , vlastne cely tento festival sa pomaly blizi ku koncu, zacina posledna noc, slnko zapadlo, narazil sa dalsi sud a Havran ubalil dalsiu mohutnu davku spekov. Prechadzam sa okolim tabora, dobehne za mnou pes odvedla, dingo dingo Dingo uplny divy pes dingo lize mi ruku davam mu hrozienko, berie ho do papulky a bezi prec, tam ho nenapadne pusta na zem aby som nevidel ze nechce moj dar. Myslel som ze aj tieto bytosti priroda vybavila laskou k cukru, monosacharidy=energyyy, a predsa si zvolila inu cestu, 4 laby-tlapky, 7krat kratsi zivot a 7 krat silnejsi sluch, trhanie masa a odmietanie hrozienok.

Lenze tito psy tie hrozienka odmietaju s laskou.

Ono v podstate cely problem co tu mam je stale akysi pocit ze si vsetko idelizujem. Ta racionalna pragmaticka cast mozgu velmi tazko prijima poznanie ze su tu vsetci akysi dobry, cisty, hrajuci iba tie najnutnejsie socialne hry typu prezit, dostat sa k speku a byt stastny.

Nechce sa mi odtialto zajtra odist. Nechce sa mi vratit spat do sveta statistik a financnych tokov, do sveta hierarchii a hluchych usi.

Ano aj tu som platil vstupne ale citim ten pocit pri kazdom rastamanovi co mi predava "chai", pri bradatom staresinovi co mi predava tricko ze by najradsej tie papieriky okolo ktorych sa kruti cela zvysna cast sveta najradsej zrusili. V tom svete kam sa coskoro vratim vsak niekto musi platit enegiu a hmotu,tovar a snahu.

Stale mi ta druha cast mozgu hovorim ze po takejto prekrasnej niekolkodnovej masazi mysle je ta schopna uverit v cokolvek, ked sa jej to poda dostatocne tajomnym sposobom aby na to dosla sama. Citim to sam na sebe ze sa mi este prilis casto stava ze rozmyslam nad planmi o buducnosti, o Konci casu a kontaktu s inymi inteligenciami, namiesto toho aby som si prave TU a TERAZ vychutnal ten pocit ze SOM,a pritom prave ten pocit je prvym a poslednym ozajstnym Tajomstvom, Tradiciou vdaka ktorej minulost nieje stratena a zivot je vecny.

Ze nech sa zajtra stane cokolvek, veci Boli a Budu, pretoze veci SU a ich jedinou podstatou je Menit sa.



V tejto oblasti priestoru a casu sa v jednom momente stretlo neuveritelne mnozstvo strasne silnych osobnosti.

"My friend,many Buddhas are being born now in these European countries,now."

A o tom je tiez tento festival. Prekonat svoje skurvene ego, pretoze iked kazdy z nas si rad nahovara ze "oo ego to uz som davno stratil", ten pocit byt jedinou "cult figure", hracom so sklenenymi perlami, mesiasom, jedinym Atreidesom ci Sivom pri ktoreho tanci vznikaju a zanikaju svety je sakra tazke a ked si toto nedokazem(e) zregulovat a spojit sa pre jednu vec tak to mozem(e) zajtra zabalit spolu s nasimi stanmi a karimatkami obliatymi pivom.

Jedna vec je oslava zenskej energie pani Gaie a druha je neuprosnost Chaosu kde staci naozaj malo a z osvietenych ludi sa stavaju slepe ovecky veriace v Motionless Electromagnetic Generator, Astara Serana alebo lokalneho Charlesa Mansona.

"New-born baby was found dead on the toilette on one of the biggest psytrance festivals in Germany"

Idem zahnat myslienky, dat si hrozienka a oddat sa Tancu.