sam sa v sebe dost dobre nevyznam...



uz je to dost dlho co ma zmietaju pocity beznadeje, smutku, niekedy zlosti ... a ked sa jej podari na kratku chvilu ma vytrhnut z tych nekonciacich pocitov zufalstva, tak si nedokazem vazit tie krasne spomienky na chvile minule a spomienky na chvile buduce, ktore ved preco by nemali prist?



aj vcera, podarilo sa jej utrhnut a stravili sme niekolko hodin spolu, nadhernych hodin naplnenych laskou. dnes som cely den znova na dne aj ked viem, ze zajtra sa znova uvidime a budeme spolu ...



neviem si asi uvedomit, ze je to STASTIE, ze vobec mam koho milovat a ze existuje niekto komu na mne zalezi.

som asi sebecky hajzel, ktory nedokaze byt stastny ...