bolo to jej zlato, anjeli, fresky,

márnivá nádhera opery, v ktorej zostala

(predurčene) sama: Jej Majestát Boles?.



a ešte pred (imaginárnym) pádom

opony jej spevu sa Královnine oči

stali studňami nehmotných (a predsa)

perál: pochopila? plače hladinu/hranicu

svojho života a jeho večnej ne/smrti;

jeho: bieleho, nahého, spútaného,

prečo?!, antického, na odchode, Jeho.



s pomocou kúpeľných víl, dekadentne ušľachtilých

holubov, stužiek svetlovodného spektra

vykastrovaného: videla ho obradne vzopä? ruky, ako Boha:



už androgýnneho milenca, vo svete

mimo citu, mimo dôvodov.





PS: ak este este nevzhliadli film ktory je v titule tohto dennika tak si dovolim odporucat. len pre urcite povahy, specifikacia na poziadanie.