aj moj matej (6 rokov) takto reaguje.. ja si myslim, ze je to normalne na ten vek, ze si decka zacinaju uvedomovat, ze na zaklade akehosi vnutorneho strojceka funguje ich telicko a tak ako kazdy strojcek, moze aj v nich nastat zadrhel..
klasicke je, ze ked sa nahodou buchne alebo co a ja sa na neho pozriem, sice v zmysle "co to robis, davaj bacha", prve co je sa spyta "ci to nevadi a ci to bude v poriadku"..
ale zase nas maly je extrem v tom, ze uz od troch rokov ho zaujima smrt, nebo, truhly.. a jeho babka, chudera, obycajna to dedinska zena, skoro zinfarktovala, ked sa jej mates ako trojrocny spytal, akej farby chce mat cipku v truhle..
predsa, ani matesova (moja) mama nie je najmladsia, on sam citi, za na rozdiel on inych maminiek ta jeho nezvlada tolko kolko to vidi u ineho a stale mu to vrta v hlavke, preco.. a z toho potom vznika strach..
aj ja si spominam, ze mnoheho som sa bala, pretoze som nebola schopna a ani sa pre take dieta nedaju pochopit niektore veci.. na tu otazku "preco" jednoducho v detskej reci niet plnohodnotnej adekvatnej odpovede.. tym ze sa rec snazime prisposobit dietatu tak, aby aspon zaklad pochopilo, casto "zmazeme" vnutorne vazby, ktore dospely clovek je schopny podvedome odhalit.. a dieta citi tu dieru, tu medzeru..
ufff, to som sa ale nakecala..
